Anna Adamová

Na lásku sa nezomiera. Len to občas bolí. Kurevsky. Koľkokrát si hrdinky knihy pomysleli tieto vety? Boli mladé, krásne a žiaduce. U mužov vzbudzovali obdiv a túžbu, u menej krásnych žien zase závisť a žiarlivosť. Zdalo sa, že im svet leží pri nohách, že stačí natiahnuť ruku a ony budú mať všetko. A predsa každá z nich márne túžila po jedinej veci. Po láske. Takej naozajstnej. A tak kráčali svetom snažiac sa odhodiť minulosť ako obnosené šaty, čo škrtia a dusia. Minulosť, ktorá ich dobiehala a bránila im žiť tak, ako si vysnili...

Na lásku sa neumírá. Jen to občas bolí. Kurevsky. Kolikrát hrdinky románu pomyslely na tahle slova? Byly mladé, krásné a žádoucí. Vzbuzovaly obdiv, závist i žárlivost. Zdálo se, že jim muži leží u nohou, že stačí natáhnout ruku a ony budou mít vše. A přece každá z nich toužila po jediné věci. Po lásce. Té opravdové. A tak kráčely světem snažíc se odhodit minulost jako obnošené šaty, co škrtí a dusí. Minulost, která je doháněla a bránila jim žít tak, jak si vysnily. Kráčely světem prožívaje své příběhy plné vášně, touhy a smyslnosti…

Boli mladí a vášniví a netúžili po ničom inom ako po láske. Rovnako, ako tí, čo svoje sny premŕvajú medzi prstami už len ako staré fotografie. Život však nie je rozprávka a aj vysnená láska sa občas dokáže zmeniť na nečakane boľavú realitu.

Boli mladí a vášniví a netúžili po ničom inom ako po láske. Rovnako, ako tí, čo svoje sny premŕvajú medzi prstami už len ako staré fotografie. Život však nie je rozprávka a aj vysnená láska sa občas dokáže zmeniť na nečakane boľavú realitu.

Na lásku sa nezomiera. Len to občas bolí. Kurevsky. Koľkokrát si hrdinky knihy pomysleli tieto vety? Boli mladé, krásne a žiaduce. U mužov vzbudzovali obdiv a túžbu, u menej krásnych žien zase závisť a žiarlivosť. Zdalo sa, že im svet leží pri nohách, že stačí natiahnuť ruku a ony budú mať všetko. A predsa každá z nich márne túžila po jedinej veci. Po láske. Takej naozajstnej. A tak kráčali svetom snažiac sa odhodiť minulosť ako obnosené šaty, čo škrtia a dusia. Minulosť, ktorá ich dobiehala a bránila im žiť tak, ako si vysnili...

Na lásku sa nezomiera. Len to občas bolí. Kurevsky. Koľkokrát si hrdinky knihy pomysleli tieto vety? Boli mladé, krásne a žiaduce. U mužov vzbudzovali obdiv a túžbu, u menej krásnych žien zase závisť a žiarlivosť. Zdalo sa, že im svet leží pri nohách, že stačí natiahnuť ruku a ony budú mať všetko. A predsa každá z nich márne túžila po jedinej veci. Po láske. Takej naozajstnej. A tak kráčali svetom snažiac sa odhodiť minulosť ako obnosené šaty, čo škrtia a dusia. Minulosť, ktorá ich dobiehala a bránila im žiť tak, ako si vysnili...

Boli mladí a vášniví a netúžili po ničom inom ako po láske. Rovnako, ako tí, čo svoje sny premŕvajú medzi prstami už len ako staré fotografie. Život však nie je rozprávka a aj vysnená láska sa občas dokáže zmeniť na nečakane boľavú realitu.