Marta Boráková

Od 1. 4. 2022 je účinná novela č. 82/2022 Zákonníka práce, ktorá mení a upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím. Podľa pôvodnej právnej úpravy mal príslušný úrad práce lehotu na vyjadrenie k výpovedi zamestnanca so zdravotným postihnutím 30 až 90 dní, po novom na to bude mať úrad práce len 7 pracovných dní. Ak úrad práce do siedmich pracovných dní nezaujme stanovisko k výpovedi, bude sa to považovať za súhlas s výpoveďou pre zdravotne postihnutého zamestnanca. Stravné S účinnosťou od 1. 5. 2022 sa zvyšujú sumy stravného pre časové pásmo: - 5 až 12 hodín trvania pracovnej cesty na 6 € - nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty na 9 € - nad 18 hodín trvania pracovnej cesty na 13,70 €. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je vo výške 4,50 €. Zamestnávanie odídencov z Ukrajiny Dočasné útočisko sa aktuálne poskytuje na účely ochrany osôb utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Dňa 22. 3. 2022 bola schválená novela č. 92/2022 zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine, ktorého súčasťou sú opatrenia zjednodušujúce pravidlá zamestnávania občanov Ukrajiny tzv. Lex Ukrajina. Počas mimoriadnej situácie sa umožňuje žiadateľom o azyl, ktorí sú štátnymi občanmi Ukrajiny, vrátane ich rodinných príslušníkov, vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu pred uplynutím 9 mesiacov od začatia konania o udelenie azylu. Ukrajinci sa taktiež môžu evidovať na úradoch práce. Dovolenka Základnú výmeru dovolenky tvoria štyri týždne. Zamestnancovi, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa, prislúcha dovolenka vo výmere piatich týždňov. Základnou podmienkou pre vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok je nepretržité trvanie pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi. Zamestnanec si ju môže čerpať, ak odpracoval 60 dní v kalendárnom roku. V prípade, že zamestnanec neodpracuje u zamestnávateľa celý rok, má nárok na pomernú časť dovolenky. Preradenie zamestnanca Pri preraďovaní zamestnanca na prácu iného druhu musí zamestnávateľ zohľadňovať aktuálny zdravotný stav zamestnanca, jeho schopnosti a dosiahnutú kvalifikáciu. Ak má dôjsť k preradeniu zamestnanca na inú prácu, zamestnávateľ musí prerokovať dôvody a dobu tohto preradenia so zamestnancom a pokiaľ v dôsledku preradenia na inú prácu dôjde aj ku zmene pracovnej zmluvy, uvedené oznámenie musí mať písomnú formu a musí sa vykonať zásadne pred preradením zamestnanca na inú prácu.

Vydavateľstvo Poradca Vám prináša titul Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále. Spoločenstvom podľa zákona o pozemkových spoločenstvách je napríklad lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Zavedením zákona sa aplikovali skúsenosti z praxe zákona u orgánov štátnej správy ale aj samotných pozemkových spoločenstiev a ich členov. Rozšírili sa nové možnosti ústavnoprávnej ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy vytváraním a posilňovaním usporiadania vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti ako aj možnosti nadobudnutia vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkmi alebo samotným spoločenstvom. Právna úprava pozemkových spoločenstiev musí byť vnímaná aj z pohľadu daní a účtovníctva, preto sa v publikácii venujeme aj tejto téme. ¨Titul obsahuje nasledujúce témy: 1. Pozemkové spoločenstvá a história 2. Právna úprava pozemkových spoločenstiev 3. Podmienky členstva v spoločenstve 4. Orgány pozemkového spoločenstva 5. Štátny dozor nad spoločenstvami 6. Lex corona 7. Účtovníctvo pozemkového spoločenstva 8. Pozemkové spoločenstvo z pohľadu daní 9. Dotácie 10. Štátna pomoc 11. Odpisovanie v pozemkovom spoločenstve 12. Zákon o lesoch 13. Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách Cieľom zákona o pozemkových spoločenstvách bola snaha riešiť pretrvávajúce problémy súvisiace s vnútornou organizáciou a fungovaním pozemkových spoločenstiev, vzťahom pozemkových spoločenstiev so Slovenským pozemkovým fondom a správcom lesného majetku štátu, zabezpečením riadnej starostlivosti a obhospodarovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov, resp. lesných porastov. Novela zákona zásadným spôsobom zasiahla do konaní okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev a rieši aj viac detailnejších nedostatkov súčasnej právnej úpravy V zákone sa aplikujú najmä skúsenosti z praxe zákona u orgánov štátnej správy ale aj samotných pozemkových spoločenstiev a ich členov. Snahou zákona bolo riešiť dlhodobé problematické otázky, ktoré vyplývajú zo samotnej podstaty a existencie špecifického typu nedeliteľného spoluvlastníctva, ktorou je spoločná nehnuteľnosť a jej obhospodarovanie pozemkovým spoločenstvom, ktoré pretrvávajú v našom právnom poriadku ešte z čias feudalizmu. Zmenou zákona sa rozšírili nové možnosti ústavnoprávnej ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, najmä vytváraním a posilňovaním usporiadania vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti ako aj možnosti nadobudnutia vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkmi alebo samotným spoločenstvom. Najdôležitejšou zmenou zákona bolo odstránenie princípu nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti, pričom je aj naďalej platný princíp nemožnosti zrušenia a vysporiadania jej spoluvlastníctva (výnimka je možná len pri pozemkových úpravách). Novelou zákona bola zavedená možnosť spoločenstva nadobúdať vlastníctvo podielov spoločnej nehnuteľnosti, maximálne do limitu 49 % podielu. Uvedený postup musí byť odsúhlasený spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo bude mať oprávnenie v mene svojich členov uzatvárať zmluvu o nadobudnutí vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti v prospech členov spoločenstva.