Fausto Brizzi

Nepatria mi nijaké zásluhy, aby sa na mňa muselo oficiálne spomínať či aby sa odôvodnila moja pamätná tabuľa na obytnom dome. Pamätná tabuľa, pred ktorou sa niekto zastaví a povie si: „Idem si pozrieť na Wikipédii, kto bol ten Battistini!“ Zato mám manželku a dve deti, ktoré milujem, výborných kamarátov, chlapčenské družstvo – to by za mňa položilo život. Dopustil som sa chýb a ich zoznam sa ešte rozrastie, ale aj ja som sa zúčastnil na oslave. Tiež som tam bol. Možno som len ticho sedel v rohu a nepripíjali si na mňa, no nechýbal som tam. Ľutujem iba jedno: musel som zistiť, že zomieram, aby som začal žiť.

Nepatria mi nijaké zásluhy, aby sa na mňa muselo oficiálne spomínať či aby sa odôvodnila moja pamätná tabuľa na obytnom dome. Pamätná tabuľa, pred ktorou sa niekto zastaví a povie si: „Idem si pozrieť na Wikipédii, kto bol ten Battistini!“ Zato mám manželku a dve deti, ktoré milujem, výborných kamarátov, chlapčenské družstvo – to by za mňa položilo život. Dopustil som sa chýb a ich zoznam sa ešte rozrastie, ale aj ja som sa zúčastnil na oslave. Tiež som tam bol. Možno som len ticho sedel v rohu a nepripíjali si na mňa, no nechýbal som tam. Ľutujem iba jedno: musel som zistiť, že zomieram, aby som začal žiť.

Medzi slovnými spojeniami chcieť dobro a konať dobro je zásadný rozdiel. Deprimovaný Diego Anastasi si tento významový odtienok uvedomí, žiaľ, až ako štyridsaťšesťročný, keď má za sebou neúspešné manželstvo a prežíva krízu stredného veku. Zistí, že ľudia, ktorých má rád, naňho nemajú čas. Pochopí, že ani on sa vlastne o iných nikdy nezaujímal. V snahe vymaniť sa z citového prázdna, do ktorého spadol, sa začne angažovať pre dobro svojich blízkych. Výsledok jeho konania je zrejmý: každému z nich zničí život. No možno iba zdanlivo.