Ivan Červeň

Fyzika po kapitolách 4 - Dynamika sústavy hmotných bodov a telesa

"Vo fyzike a v technických disciplínach sa stretávame s veličinami, na určenie ktorých postačuje jediná hodnota. Pre takéto veličiny, medzi ktoré patria napr. teplota, hmotnosť, alebo objem, používame názov skalárne veličiny. Často sa však stretávame s veličinami, ktoré charakterizujeme nie iba ich veľkosťou, ale aj smerom v priestore, takže na ich určenie treba viac hodnôt. Nazývame ich vektorové veličiny. Navyše je pre ne typický spôsob sčitovania, ktorý geometricky znázorňujeme pomocou skladania orientovaných úsečiek. Medzi vektorové veličiny patrí napríklad rýchlosť, sila, alebo intenzita elektrického poľa. Cieľom kapitoly o vektorových veličinách je poskytnúť informácie o tom, ako s takýmito veličinami narábať, ako ich využiť pri zápise fyzikálnych vzťahov obsahujúcich vektorové veličiny. Vektorový počet má uplatnenie prakticky vo všetkých oblastiach fyziky, ale aj v mnohých technických disciplínach. "

"Prvá časť kapitoly sa zaoberá základnými pojmami súvisiacimi s elektrickým prúdom. Opiera sa o zákon zachovania elektrického náboja, z ktorého je odvodený prvý Kirchhoffov zákon. Nevšíma si silové pôsobenie na pohybujúce sa náboje, dalo by sa povedať, že má konematický charakter. Druhá časť kapitoly sa zaoberá silovým pôsobením na nabité častice vo vodičoch prúdu, pričom sa odvíja od Ohmovho zákona v diferenciálnom tvare, zaoberá sa matematickým opisom zdrojov energie zaradených do elektrického obvodu a stratami tejto energie vo vodičoch. V závere kapitoly sa poukazuje na súvislosť Ohmovho zákona v diferenciálnom tvare s druhým Kirchhoffovým zákonom. Kapitola sa nezaoberá špecifikami striedavého elektrického prúdu, ani zvláštnosťami elektrického prúdu v kovoch, plynoch alebo elektrolytoch"

Fyzika po kapitolách 11

Fyzika po kapitolách 13

Fyzika po kapitolách 12

Fyzika po kapitolách 2

Fyzika po kapitolách 3

Fyzika po kapitolách 5

Fyzika po kapitolách 7

Magnetické pole sa prejavuje silovým pôsobením na elektricky nabité častice, ktoré sa vzhľadom na pozorovateľa pohybujú. Takéto častice vytvárajú elektrický prúd. Na nepohybujúcu sa nabitú časticu magnetické pole nepôsobí.Pohybujúce sa elektricky nabité častice, teda elektrický prúd, nielen že podliehajú pôsobeniu magnetického poľa, ale sami vo svojom okolí vytvárajú magnetické pole. Na dôkladný kvalitatívny, ale najmä kvantitatívny opis týchto javov, treba zaviesť veličiny, ktorými sa magnetické pole charakterizuje. To je predmetom prvej podkapitoly - o silách v magnetickom poli. Druhá podkapitola opisuje vznik magnetického poľa v okolí vodičov elektrického prúdu, zavádza magnetický tok a končí uvedením príslušnej Maxwellovej rovnice. Tretia podkapitola opisuje vlastnosti magnetického dipólu a poľa v jeho okolí. Posledná - štvrtá podkapitola je venovaná opisu magnetického poľa v prostredí, na rozdiel od predchádzajúcich podkapitol, ktoré opisujú pole vo vákuu, ktoré je prakticky zhodné s poľom vo vzduchu.

Fyzika po kapitolách 6 - Kmitanie a vlnenie

Elektrostatickým poľom, teda poľom v okolí elektricky nabitých telies, ktoré sa vzhľadom na vzťažnú sústavu spojenú s pozorovateľom nepohybujú, sa zaoberá elektrostatika. Opisuje tieto javy vo vákuu, ale aj v prostrediach, najmä dielektrikách. Elektorstatika je súčasťou elektrodynamiky, vednej disciplíny zaoberajúcej sa všeobecným vzájomným pôsobením elektircky nabitých telies, vrátane vzájomne sa pohybujúcich. Toto vzájomné pôsobenie sprostredkuje elektormagnetické pole, čím sa rozumie oblasť v priestore, v ktorej sa pôsobenie realizuje silami medzi nabitými telesami. Pozorovateľ vo svojej vzťažnej sústave pozoruje sily dvojakého druhu pôsobiace na elektircký náboj - sily elektrické a sily magnetické. Magnetická sila závisí od veľkosti a smeru rýchlosti elektricky nabitej častice, ktorou sa pohybuje vzhľadom na pozorovateľovu súradnicovú sústavu. Za elektrické sa považujú sily, ktoré od rýchlosti častice nezávisia.