Magdaléna Cisárová

Autorka prichádza s rukopisom zbierky poviedok po dlhodobej časopiseckej príprave, kedy sa predovšetkým v časopisoch Romboid a Slovenské pohľady dostatočne vyprofilovala ako autorka výsostne subjektívnej ženskej lyriky. V sviežich poviedkach prináša čitateľom vyzretý autorský rukopis, hlboké hodnotové ukotvenie a výrazný estetický rozmer. V siedmich poviedkach sa zamýšľa nad postavením ženy v dnešnom svete, zastáva vyhranené etické postoje, rieši a prekonáva ťažkosti a traumy vlastného života. Napriek tomu, že v zmýšľaní autorky jednoznačne cítiť feministický podtext, jej pohľad na svet nie je rodovo konfrontačný, práve naopak. Základnou charakteristikou jej textov je autenticita, ktorá „neumožňuje“, aby čo len na chvíľu skĺzli do popisnej jednoduchosti či dokonca klišé. Vyzretý text talentovanej autorky, ktorá vo svojej tvorbe nastoľuje základné problémy dneška, je adresovaný predovšetkým ženám, ale aj všetkým priaznivcom kvalitnej slovenskej prózy.

Román Životy vo víchre vykresľuje zložitý osud ženy, zachytáva jej vyhrotený existenčný, rodinný a citový život. V dôsledku spoločenskej zmeny zakúsi obdobie plné výčitiek a sklamaní, s ktorými sa nikdy nechcela stretnúť. Stráca nielen životné ilúzie, ale aj priateľov a známych. Neskôr pochopí, že šťastie sa napokon vždy nájde. Prežije akoby dva odlišné životy, ktorými sa vinie pútavý príbeh osudovej lásky. Sedeli v kaviarni, dôverne sa k nemu nakláňala, mal pekné tvídové sako a vnímavé oči za hrubými dioptriami, tuho pofajčieval a prituho voňal neznámym čarom, ktoré nemohla spoznať. Kdesi bolo poznamenané: Nesmieš! Dlho pred tým slovom odvracala tvár. Cítila radosť, že je s ním, predvádzala sa jeho výraznou osobnosťou a kávu pila tak, aby ju nikdy nedopila... nechcela, aby sa čochvíľa skončilo očarenie bez akejkoľvek budúcnosti vzťahu. To mámivé iba teraz, a potom už azda ani nie? Ako na bleskotavej hladine šťastia, v bezhlavom úlete duše, a pritom zapreté na sto citových zámkov. To bolo vtedy. A dnes? Ten istý muž, tá istá kaviareň, aj káva rovnakej vôňe, podobné kárované sako a cigareta v ruke, ale iný pohľad, menej sebavedome preložená noha a žiadna zvláštna prítulnosť. Aj čaro je preč, vyparilo sa ako gáfor, hoci nepretrhli zakázanú reťaz neobyčajného vzťahu.