Miroslav Danaj

Predstavujeme čitateľskej verejnosti knihu autobiografických príbehov, ktorým dal autor prof. Danaj metaforický názov Rátanie rán (Príbehy nielen z medicíny). Príbehy v tejto knižke sú prevažne viazané na jeho skúsenosti a zážitky z medicínskeho prostredia, v ktorom pôsobí viac než štyridsať rokov. Denné stretnutia s utrpením iných, stovky, ba tisícky operácií, radosť z víťazstiev (často aj vopred prehraných), ale aj úzkosť a slzy z ľudskej bezmocnosti poraziť zákonitosti genetiky, cizelovali Danajov celoživotný vzťah k človeku ako jedinečnému fenoménu, zasluhujúcemu si pozornosť, úctu a pokoru. Tieto Danajove príbehy sú napísané tak, ako sa na majstra aforizmov patrí, priamočiaro, bez hyperbolického siláctva, ľudsky úprimne, vecne aj obsahovo zrozumiteľne, čiže s dostatočnou výpovednou hodnotou, viac dialogicky ako opisne.

V knihe troch básnických cyklov sa Danaj predstavuje ako kultivovaný tvorca subjektívno-reflexnej lyriky s tematikou kraja, ktorý sa ho dotkol najmä cez príbehy ľudí. Ďalším zdrojom inšpirácie a originálnej výpovede je autorovo civilné povolanie špičkového chirurga, osobnostný pohyb na hranici života a smrti, ktorý núti hlboko sa zamýšľať nad zmyslom bytia, vzťahmi i tými najintímnejšími.

V pohode, dá sa je prvou prozaickou knihou Miroslava Danaja. Ide o súbor krátkych autobiografických čŕt, impresií a miniatúr, ktoré sú odrazom autorových životných skúseností, postojov, ale najmä všedných zážitkov z pracovného i súkromného prostredia . Autorova prozaická reč je priama, jeho minipríbehy sa vyznačujú úprimnosťou a pokorou. Je v nich aj irónia a sarkazmus, cez ktoré autor zaujíma stanovisko k vlastnému, neraz aj komplikovanému rozhodovaniu a konaniu v rozmanitých životných situáciác h. Ako chirurg sa Danaj stretáva s množstvom ľudských osudov, ku ktorým sa stavia s náležitou úctou a dôstojnosťou. Prózy v tejto knihe už názvom evokujú pocit, že každá ľudská situácia, hoci aj tragická, má možnosti riešenia.

Nie je veľa autorov, ktorí dokážu zaujímavo skoncentrovať príbeh, posolstvo a vtesnať ho do priestoru jednej či dvoch viet – do aforizmu, sentencie či epigramu. Miroslav Danaj k takým autorom nepochybne patrí, o čom presvedčil doteraz vydanými zbierkami sentencií a aforizmov (Niečím ťa možno liečim, OnaQjšia káva a Smiem si prisadnúť?). V najnovšej zbierke Muž z mora opätovne dokazuje výnimočnú osobnostnú dispozíciu vnímať bežnými zmyslami nepovšimnuteľné detaily sveta a pretransformovať ich do sentencie, ktorá oslovuje hĺbkou, vtipom, múdrosťou. Za riadkami precízne volených slov cítiť autorovu unikátnu životnú skúsenosť, veď je špičkovým chirurgom, ktorý sa denne pohybuje na hraniciach ľudského života a smrti, dôverne nahliada do zložitých ľudských príbehov a osudov bez toho, aby pritom stratil svoju príslovečnú láskavosť, citlivý humor, vieru v život a nesmiernu pokoru voči všetkému a všetkým navôkol.

Významný slovenský chirurg profesor Miroslav Danaj sa okrem náročnej profesie venuje aj literárnej tvorbe. Prvá kniha aforizmov s názvom Niečím ťa možno liečim (ilustroval Martin Kellenberger) sa stretla s mimoriadnym ohlasom u čitateľov. To isté sa dá povedať aj o ďalšej knihe, tentoraz zbierke básní Roztratená nahota s ilustráciami prof. Ľudovíta Hološku. Autor sa v knihe OnaQjšia káva vrátil k tvorbe aforizmov a sentencií, z ktorých sa zračí jeho celoživotná zrelosť a skúsenosť, podložená obrovským zážitkovým potenciálom. Miroslav Danaj je skutočný majster literárnej skratky a jeho sentencie majú nielen hlbokú výpovednú hodnotu, ale sú aj obrazom nesmierne vnímavého prístupu autora k ostatným ľuďom, ich vzťahom a okolitému svetu všeobecne. Knihu ilustroval Miroslav Knap.

Deň 4. október 1824 stanovilo župné zhromaždenie v Trnave ako deň pre slávnostný vznik prvej Krajinskej nemocnice na Slovensku a zároveň sa položil základný kameň pre jej výstavbu. V 2024 roku bude dvojsté výročie založenia trnavskej nemocnice. V knihe spomienok „Trnava- Malý Rím v bielom plášti“ by autor k tomuto významnému jubileu rád prispel nielen ako lekár, trnavčan, ale aj slovenský spisovateľ. Nespomína len vznik nemocnice, jej významných riaditeľov, lekárov, sestry, ošetrovateľov všetkých 31 oddelení, ale aj spomienku na významné udalostí a osobností, ktorí prispeli nielen k rozvoju nemocnice od roku 1824 doteraz. Spomína aj tých lekárov, ktorí v čase totality emigrovali ako aj na významné kultúrne ustanovizne, osobnosti kultúry a športu Trnavy, s ktorými sa ako lekár počas 53 ročného pôsobenia v Trnave stretol.