Ivo Engler

Ivan Engler, povolaním chirurg a ordinátor traumatológie, ušiel z politických dôvodov v roku 1965 na Západ. V hodnosti rakúskeho kapitána ozbrojených síl UNO na Cypre sa podieľal na získaní kolektívnej Nobelovej ceny za mier. Na Slovensku ho poznajú ako prozaika. Jeho päť románov - Zlatá klietka, Nemocnica pri Moste lásky, Tara, Doktor, ten Slovák a Rozhovory so psom - vyšlo v Bratislave. Román Sladká smrť fotografa vyšiel najprv v nemčine ako zvukové CD, teraz vychádza v skrátenej verzii pod názvom Zákon bordelu v slovenčine ako eroticko-didaktický román. Hlavným hrdinom je starý muž Niki Regner, kedysi fotograf modeliek, ktorý s provokujúcim čiernym humorom spomína na ženy a sexuálne partnerské vzťahy a zamýšľa sa nad zmyslom života a akými zákonmi sa vlastne riadi.

MUDr. Ivo Engler je trenčiansky Slovák žijúci v rakúskom Salzburgu, kam roku 1965 emigroval. Je nielen uznávaný chirurg a praktizujúci vyznávač prírodného liečiteľstva, ale aj konštruktér finančne veľmi nenáročného prístroja na kyslíkovú terapiu, známeho vo svete pod názvom TIO2 Engler. Okrem toho je spisovateľ, ktorý vydal na Slovensku šesť prozaických kníh, a cestovateľ, ktorý precestoval najviac krajín zo Slovákov. Táto mimoriadne komplexná osobnosť sa predstavuje v autobiograficky ladenej knihe, ktorá však nemá len ambície zachytiť nezvyčajne pestrý osud slovenského politického emigranta, ale jej ctižiadosťou je najmä pozrieť sa na súčasný svet očami nezaťaženými predsudkami spoločenského či politického diania. Navyše, autor v tomto netradičnom a náročnom knižnom projekte nastoľuje aj otázky alternatívnej medicíny, inšpirovanej tisícročnou praxou čínskeho, japonského alebo indického lekárstva. Pritom ho zaujíma najmä kultúrny aspekt či charakter našej civilizácie s dôrazom na problém zachovania svetového kultúrneho dedičstva, od ktorého by sa mala odvíjať lepšia budúcnosť nášho sveta. Jeho kniha preto prináša nielen autentické poznatky o svetadieloch, regiónoch a krajinách sveta, ale aj inšpirácie na zlepšovanie kvality života každého jednotlivca.

Rozpráva o mladosti a mnohých láskach lekára -burliváka a chirurga Milana Wernera. Približuje príbehy jeho rodiny do roku 1968,kedy emigroval na Západ a opustil milovanú a krásnu, ale neslobodnú domovinu. Bohuš Bodacz na záver tejto knihy píše: „…ani my Slováci nie sme výnimkou,výnimoční, odlišní , uchránení pred atrófiou pamäti…Englerova próza je vztýčeným prstom i varovaním: Každá klietka slúži tomu, kto v nej nesedí.“

Približuje prostredie úrazovej kliniky vo Viedni, kde sa mladý lekár uchytil po emigrácii zo Slovenska v r. 1965. V kolektíve domácich i emigrantských kolegov hľadá si svoje miesto a presadenie. Pri úvahách o zdraví a nemoci, láske a nenávisti, priateľstve a závisti, slobode a obmedzení, zachováva zmysel pre humor

Je obrazom dobrodružnej cesty Milana Wernera po svete a dejinami jeho domoviny. Sprístupňuje objavenie novej biologickej metódy „Terápie ionizovaným kyslíkom“ a filozófiu slobodomurárskych Majstrov.

Venuje sa životu v mondénnej klinike vo švajčiarskom vysokohorskom športovom a hoteliérskom St. Moritzi, najmä však dramatickej láske k americkej top-mankýnke Tare.

Vedecko-utopistický romám odohráva sa v modernom Grécku.Opisuje životné príbehy lekára-vedca Hippokrata, potomka slávneho lekárskeho rodu a jeho problémy s manželkou Xantipou a synom Telemachom. Digitálna technika umožnila mu dešifrovať psiu reč. Napriek varovaniu veštkyne Kasandry vybral sa na jachte „Odysseus“ na Motýlí ostrov . Tam žila nymfa podobná Kalypso. Prichádza ľudská i prírodná povíchrica: Verný pes dalmatinec, reinkarnácia starogréckeho filozofa Sokrata, stal sa jediným priateľom osamelého, pokiaľ ich Neptun nepozval k sebe.

Starý muž Niki, kedysi fotograf modeliek,rozpráva provokatívne s čiernym humorom o ženách a sexuálnych partnerských vťahoch. O milovanú dcérku Hanu prišiel zbraňami ženy. Ako starý a všetkými pohŕdaný, chodil do bordelov v meste „Mozartove Gule & Bull City“. Fotografoval tam ľahké dievčatá s ťažkým osudom. O zmysle života sa rozprával s jedným gurom v Nepále. V Káthmandú odfotil živú bohyňu Kumari a pod Mt.Everestom údajne aj snežného Yetiho.Stane sa slávnym a bohatým? Onedlho našli Nikiho mŕtveho. Bol zavraždený, alebo spáchal samovraždu ako protest proti svojvôli Salzburgy, ktorá ho lživo a z pomsty udala pre sexuálne znaužitie dcérky? Prečo ženy raz milujú,druhý raz nenávidia a prostitujú?Prečo otcovia tak visia na ich deťoch, a pri sklamaní vyhľadávajú rozkoše v bordeloch?Prebieha život podľa Zákona Bordelu a musíme za všetko, aj za lásku platiť? Za náš pominuteľný život večnou smrťou?

Der alte Mann Niki, ein ehemaliger Modelfotograf, berichtet provokativ mit schwarzem Humor über die Frauen und über das geliebte Töchterchen Hana, die ihm aus Rache durch die Waffen einer Mega-Emanze weggenommen worden ist. Weil er seine Partnerin und die Models vermisst, hat er die Bordelle der „Stadt der Mozartkugeln“ und der „High Bull City“ besucht. So erfährt er Vieles über etliche leichte Mädchen, die oft ein schweres Schicksal haben. Er fotografiert sie und sucht nach dem wahren Sinn oder Unsinn des Seins. In Nepal befragt er deswegen einen Guru, und macht Schnappschüsse von der Göttin Kumari und sogar von dem sagenhaften Yeti. Endlich wird er berühmt, reich und anerkannt, so glaubt er. Dann wird Niki tot aufgefunden. Ist er ermordet worden oder hat er sogar Selbstmord als Protest gegen die Anschuldigungen als Kinderschänder von Salzburga, der Mutter seiner Tochter Hana, begangen? Warum prostituieren sich die Frauen? Warum gehen Männer ins Bordell? Verläuft das Leben nach dem hier beschriebenen „Bordell-Gesetz“? Muss man für alles, auch für die Leidenschaften, bezahlen? Für das Leben mit dem Tod?

Každý obraz, krajina, život jednotlivca alebo dejiny národa pozostávajú z čiastkových obrázkov, ktoré však možno poskladať do relatívne komplexného obrazu. Pre spisovateľa to znamená skladať akúsi puzzle skladačku. Moja dcérka Anna mala päť rokov, keď bola majsterka v tejto hre. Ja sa to stále učím.