Erika Brtáňová

Zo všetkých štúdií, úvah a glos Eriky Brtáňovej je zjavné, že staršiu slovenskú literatúru vníma a reflektuje ako rovnocennú komplementárnu súčasť celku národnej literatúry. Presvedčivosť takéhoto komplexného chápania u nej vychádza predovšetkým zo skúsenosťami potrvdeného poznania, že estetická funkcia literatúry, resp. jej umeleckosť, je historicky premelivá - a nie "raz navždy" daná vlastnosť. Vecnosť a triezvosť, príznačná pre jej spôsob vedeckého uvažovania, jej nedovoľuje vyslovovať nezáväzné fabulácie a bombastické závery. Na druhej strane zhodnoverňuje a argumentačný potenciál jej zistení, ktoré otvárajú celkom nové dimenzie mnohých (zo strany slovenskej literárnej vedy často s dešpektom obchádzaných) literárnych javov a súvislostí. Gizela Gáfriková Súbor štúdií pod názvom Na margo staršej literatúry (rozumie sa slovenskej) vznikol v rozpätí niekoľkých rokov. Ide o výsledok sústredenej a intenzívnej bádateľskej práce významnej literárnej vedkyne v troch oblastiach našich literárnych dejín. V dvoch vymedzených časovo na obdobie stredovekej literatúry a na literatúru 18. storočia a v tretej na výskum žánru, ktorý bol dlhý čas takmer úplne zanedbávaný, na homiletickú tvorbu v priebehu niekoľkých storočí. Je zásluhou Eriky Brtáňovej, že obnovila bádateľský záujem o túto tvorbu a vrátila jej z hľadiska dobovej hierarchie literárnych žánrov náležité postavenie. Milan Hamada

Profesionálny život spisovateľa Jonáša Záborského (1812-1876) bol spojený s kňažskou službou, ktorej dôležitou súčasťou bola služba slovom. Práve túto časť Záborského povolania odkrýva jeho dvojzväzková kazateľská zbierka.

Súbor štúdií k problematike barokovej poetiky a kultúry je v poradí tretím výstupom z cyklického projektu odborných stretnutí s názvom Literárnohistorické kolokvium, ktorého cieľom je oživiť vedeckú diskusiu o interpretačných možnostiach diel staršej slovenskej literatúry v kontexte troch línií: identifikácia výkladových stereotypov, aplikácia nových metodologických prístupov pri interpretácii textov a význam sprístupňovania literárneho umenia v rámci vysokoškolského vyučovania dejín staršej slovenskej literatúry. V zborníku je zaradených jedenásť statí o literatúre z obdobia 16. – 18. storočia, dotýkajúcich sa otázok vybraných žánrov (cestopisná a memoárová literatúra, smútočné tlače, kázne, apológie, piesňová tvorba a i.) aj širšieho literárnohistorického kontextu, a to aj v komparatívnom nasmerovaní.

Tretí zväzok Literárnohistorického kolokvia uzaviera sériu pohľadov do staršej slovenskej literatúry. Zborník prináša súbor interpretačných štúdií o slovenskej literatúre z obdobia prelomu 18. a 19. storočia, ktoré označujeme tradične ako klasicizmus. Každý z autorov zameriava svoju pozornosť na žánrovo odlišný typ textov a uplatňuje aj odlišnú stratégiu výkladu a interpretačný jazyk. Rubrika Archív obsahuje komentovaný prepis kázne Prvotiny Služeb Božských (1783) od Michala Semiana.

Výskum kázňovej prózy, ktorý sa v minulej dobe až na výnimky nepociťoval ako zásadný a dôležitý, sa po roku 1989 znovu naštartoval a sľubne rozvinul. Pretože výskumné podlžnosti sú stále značné, k ich vyrovnaniu má prispieť rad monografií, venovaných kázňovej próze ako autonómnemu literárnemu dielu a dokumentu doby. Prvá publikácia z tohto radu, ktorá vznikla v spolupráci Ústavu slovenskej literatúry SAV a Ústavu pro českou literatúru AV ČR, v.v.i., je výsledkom úsilia štrnástich českých a slovenských odborníkov, ktorí sústreďujú svoju pozornosť na premeny kazateľského žánru v rozmedzí 9. a 19. storočia.

Zborník približuje osobnosť literárnej vedkyne Gizely Gáfrikovej (1945 2014), dlhoročnej pracovníčky Ústavu slovenskej literatúry SAV. Táto vynikajúca znalkyňa literárneho baroka, skvelá textologička a editorka prispela významnou mierou k vedecky objektívnemu poznaniu staršej slovenskej literatúry. Autori príspevkov, ktorí s ňou prešli väčší či menší úsek pracovnej cesty, ozvláštňujú svoje hodnotenia aj jedinečnými osobnými spomienkami. Autorskú tvorbu G. Gáfrikovej ilustrujú ukážky z jej vedeckej a básnickej tvorby. Publikačné aktivity G. Gáfrikovej sprítomňuje v závere zborníka bibliografia jej prác.