René Guénon

V roku 1931 vyšla štúdia Symbolika kríža Reného Guénona. Jej tematickým jadrom sa stáva symbol, patriaci podľa autorových slov „do skupiny symbolov spoločných pre takmer všetky tradície, čo považujeme za znak, že tieto symboly sú priamo späté s prvotnou Tradíciou“: ide o symbol kríža. Guénon sa nezaoberá spojením kríža s určitou konkrétnou náboženskou tradíciou a jej zakladajúcou udalosťou, zaujíma vyššie hľadisko a venuje sa predstaveniu univerzálnej hodnoty tohto symbolu; v tejto súvislosti formuluje výčitku voči kresťanstvu, ktoré „akoby v istom zmysle zabudlo na symbolický charakter kríža a vidí v ňom iba odkaz na určitú historickú udalosť“. Guénon v knihe putuje naprieč rôznymi duchovnými tradíciami, využívajúc svoje hlboké znalosti týchto tradícií poukazuje na univerzálnu symboliku tvaru kríža; tá sa vo svojom plnom rozvinutí stáva geometrickým a priestorovým zobrazením duchovných možností ľudskej bytosti, ako aj sprostredkovateľom poznatkov o usporiadaní Univerza, a je úzko spojená s koncepciami mókše, Oslobodenia v hinduistickej tradícii, Univerzálneho Človeka v ezoterickom islame či Adama Kadmona v hebrejskej kabale. Guénon podrobne osvetľuje rôzne aspekty symboliky geometrického tvaru kríža a jej súvislosti; vďaka autorovej dôkladnosti a znalosti hlbokých spojitostí sa čitateľ môže dotknúť pravej funkcie tohto univerzálneho symbolu: vonkajší geometrický tvar sa stáva obrazom duchovnej cesty človeka putujúceho za Poznaním, fyzický priestor sa vďaka rozvinutiu symboliky kríža zjednocuje s vnútorným priestorom človeka.

René Jean-Marie Joseph Guénon (15. november 1886, Blois, Francúzsko – 7. januára 1951, Káhira, Egypt) bol francúzsky metafyzický spisovateľ. V roku 1930 po manželkinej smrti opustil Európu a natrvalo sa usadil v Káhire. Mimo priameho dosahu tlakov prostredia, ktorého nepochopenie, ba až nevraživosť, mu v rodnom Francúzsku strpčovali život, sa tu v plnej miere mohol venovať písaniu a praktizovaniu súfijskej duchovnej cesty. V roku 1949 získal egyptské občianstvo. K hlavným témam Guénonovho diela patrí vzťah západného a východného sveta; možnosť prístupu k Tradícii, ktorá sprostredkuje skutočné, nie iba intelektuálne Poznanie, a ktorá sa naprieč rôznymi formami sprostredkovania vo svojej podstate nemení a nepodlieha dobovým vplyvom; štúdium symbolov a ich miesto na ceste Poznania; tajné vedy; kríza moderného sveta, ktorý Guénon chápe ako úchylku scestnej, teda západnej civilizácie. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria okrem predkladaného titulu knihy Kríza moderného sveta, Kráľ sveta, Všeobecný úvod do štúdia hinduistických náuk, Človek a jeho naplnenie podľa védánty (slov. 2015) či Symbolika kríža (slov. 2016). Po období, keď bolo Guénonovo dielo s výnimkou úzkeho okruhu čitateľov prehliadané a marginalizované, sa v posledných desaťročiach stáva čoraz viac predmetom záujmu aj v rámci akademického prostredia. Kniha Vláda kvantity a znamenia časov z roku 1945 je pokladaná za Guénonovo opus magnum.

René Guénon (1886-1951) byl významný francouzský filosof a metafyzik, zakladatel školy integrálního tradicionalismu neboli perennialismu. Proslul svou kritikou moderního světa a snahou o esoterické smíření různých ortodoxních světových náboženství, v jejichž pozadí viděl obrysy univerzální, primordiální Tradice. Lidstvo podle Guénona podstupuje proces sestupu z duchovního zlatého věku, kdy veškerý způsob života směřoval k božskému, do odduchovněné, sekularistické moderny. Tvrdí, že se nejedná o subjektivní, nýbrž objektivní proces provázený ontologickým znehodnocením světa. Ve své pozdní knize Vláda kvantity a znamení doby, poprvé vydané v roce 1945, se zabývá posledními fázemi tohoto sestupu, kdy bude tradiční řád nejdříve nahrazen vládou stejnosti, konformnosti a kvantity, aby tento stav posléze vedl k ustanovení převráceného řádu. Při svém popisu čerpá z eschatologie různých náboženských tradic a všímá si filosofických prekurzorů urychlování sestupu v Descartovi a dokonce již v pozdní scholastice. Vláda kvantity je právem považována za završení Guénonova myslitelského díla, na jehož konci přes všechen pesimismus prozařuje víra v konečnou nápravu a překonání pádu člověka a veškerenstva.

René Jean-Marie Joseph Guénon bol francúzsky metafyzický spisovateľ. V roku 1930 po manželkinej smrti opustil Európu a natrvalo sa usadil v Káhire. Mimo priameho dosahu tlakov prostredia, ktorého nepochopenie, ba až nevraživosť, mu v rodnom Francúzsku strpčovali život, sa tu v plnej miere mohol venovať písaniu a praktizovaniu súfijskej duchovnej cesty. V roku 1949 získal egyptské občianstvo. K hlavným témam Guénonovho diela patrí: - tajné vedy, - vzťah západného a východného sveta, - možnosť prístupu k tradícii, ktorá sprostredkuje skutočné, nie iba intelektuálne poznanie, a ktorá sa naprieč rôznymi formami sprostredkovania vo svojej podstate nemení a nepodlieha dobovým vplyvom, - štúdium symbolov a ich miesto na ceste poznania, - kríza moderného sveta, ktorý Guénon chápe ako úchylku scestnej, teda západnej civilizácie. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria okrem predkladaného titulu knihy Kríza moderného sveta, Kráľ sveta, Všeobecný úvod do štúdia hinduistických náuk, Človek a jeho naplnenie podľa védánty či Symbolika kríža . Po období, keď bolo Guénonovo dielo s výnimkou úzkeho okruhu čitateľov prehliadané a marginalizované, sa v posledných desaťročiach stáva čoraz viac predmetom záujmu aj v rámci akademického prostredia. Kniha Vláda kvantity a znamenia časov z roku 1945 je pokladaná za Guénonovo opus magnum.