Ernest Hartmann

Podstata a funkcie snívania prináša pohľad na komplexnú teóriu snívania založenú na dlhoročnom psychologickom a biologickom výskume Ernesta Hartmanna a ďalších. Zásadnou koncepciou tejto teórie je myšlienka ústredného obrazu sna; Hartmann v tejto knihe dokazuje, že ľudia, ktorí nedávno zažili nejaký traumatický zážitok – požiar, útok či znásilnenie – opakovane prežívajú sen, v ktorom ich zmetie prílivova vlna. Sny s takýmito ústrednými obrazmi nezobrazujú skutočný traumatický zážitok, ale ústredný obraz v nich odhaľuje emocionálnu reakciu na tento zážitok. Sny so silným ústredným obrazom, napríklad sny o prílivovej vlne, sa líšia v intenzite v závislosti od závažnosti traumatického zážitku; tento model sa nepopierateľne dokázal v systematických výskumoch snov z obdobia pred teroristickými útokmi v New Yorku 11. septembra 2001 a po tomto období. Hartmannova teória obsahuje tri základné elementy: snívanie je len jednou z foriem fungovania našej psychiky, objavuje sa v kontinuu, ktorého spektrum tvorí sústredené bdelé myslenie, rozjímanie, meditovanie, fantazírovanie, denné snenie a snívanie v spánku. Po druhé, snívanie je hyperkonektívne, spája materiál plynulejšie a vytvára spoje, ktoré sa nedajú tak ľahko vytvoriť v myšlienkach počas dňa. a napokon, spoje, ktoré sen vytvára, nie sú náhodné, sú pod vplyvom emócií a emocionálnych stavov snívajúceho, takže čím silnejšia emócia, tým intenzívnejší je centrálny obraz. Dr. Ernest Hartmann je profesorom psychiatrie na Tuftovej Lekárskej Univerzite, bývalý prezident Medzinárodnej asociácie pre výskum snov a prvý šéfredaktor časopisu Dreaming. Je jedným z najlepších odborníkov v oblasti výskumu sna, spánku a osobnosti na svete. Je autorom deviatich kníh a viac nez 350 článkov na túto tému. Pôsobil tiez vo volenej funkcii prezidenta Americkej psychiatrickej asociácie. Dr. Hartmann sa cez svojho otca psychoanalytika Heinza Hartmanna osobne stretol so Sigmundom Freudom. O tomto stretnutí Dr. Hartmann hovorí: „Freud mal 80 a ja iba dva, takže to nebolo bohvieaké splynutie duší."

HRANICE SU? VS?ADE. C?i uz? vni?mame svet tam vonku alebo svoj vnu?torny? svet, vidi?me urc?ite? oblasti, te?my alebo entity a vidi?me aj hranice medzi nimi. Oblasti, te?my a entity sa detailne sku?maju?, no hranice ignorujeme. C?o sa da? na nich sku?mat?? Hranice cha?peme iba ako ake?si pomyselne? c?iary. Ernest Hartmannn chce uka?zat?, z?e hranice sa daju? sku?mat?. So svojimi spolupracovni?kmi ich uz? nejaky? c?as detailne sku?ma a zac?al s hranicami v nas?ej mysli. Hranice v nas?ej mysli mo?z?u byt? relati?vne pevne? alebo relati?vne tenke?. Pevne? hranice znamenaju? izola?ciu, uchova?vanie veci? v osobitny?ch priehradka?ch, jednoznac?ne? rozlis?ovanie: c?ierna verzus biela, dobro verzus zlo, my verzus oni. Tenke? hranice znamenaju? pravy? opak: hranice, ktore? sa daju? l?ahko prekroc?it?, sply?vanie alebo mies?anie, odtiene s?edej namiesto c?iernej a bielej. Tieto hranice maju? taktiez? biologicky? za?klad v mozgu.