Elena Hidvéghyová-Yung

Román o láske, o vzťahoch medziľudských aj o vzťahoch k umeniu, o rozdielnosti kultúr, no najmä o úprimnosti. O úprimnom hľadaní pravdy, svojej podstaty. Navonok sa zdá, akoby sa nič dramatické nedialo, na hlavná hrdinka prežíva svoj vnútorný silný príbeh. Opúšťa úspešného čínskeho milenca, atraktívneho čínskeho umelca, pretože ich svety sú nezlučiteľné. Napriek tomu, že ho miluje a váži si ho, nedokáže s ním žiť. Prežíva svoj veľký zápas, bojuje o vlastnú podstatu a úprimnosť. Uvažuje o umení, jeho význame pre tvorcu a pre tých ostatných, pozastaví sa nad drobnými i väčšími odlišnosťami európskeho a čínskeho spôsobu žitia a myslenia. Autorka to robí veľmi jemne a organicky. Väčšina príbehu sa odohráva v Číne. Text plynie ako hudba, má svoju premyslenú melódiu aj štruktúru. Čítanie románu je hudobným pohladením, ktoré nekričí, no naliehavo šepká.

Mladá slovenská študentka čínštiny sa v Pekingu zaľúbi do staršieho, bohatého, slávneho muža, navyše sochára, silno ovplyvneného európskou kultúrou. Napriek tomu však zisťuje, že nie je pri ňom šťastná. Rozíde sa s ním a po rokoch skúma, ako by sa ich vzťah bol vyvíjal, a čo by bolo s ňou, keby zostala vedľa neho. Akú podobu nadobudne ich vzťah, keď sa po rokoch vráti do Číny a stretne sa s ním pri veľkolepom odhaľovaní jeho slávnej sochy v Šanghaji? Napriek všetkému totiž ostáva jeho osudovou ženou. Z tohto exotického ľúbostného príbehu o čínskom milencovi však autorka vyťaží celé lyricko-filozofické podložie, v ktorom sa krížia odlišné kultúry, odlišné cítenie, no vždy prevažuje mužsko-ženské vnímanie sveta a jeho prelínanie, vyrozprávané na viacerých rovinách. Grafické odlišovanie jednotlivých vrstiev ich myslenia a vnímania dodáva rozprávaniu dynamiku a psychologickú hĺbku. Z príbehu Lianga a Angely sa tak stáva príbeh o múdrej sile lásky. V románe Eleny Hidvéghyovej-Yung Dážď slivkových kvetov je takáto veta: " Milujem papier. Jeho dotyk, zvuk i vôňu." A ja dodávam: Aj telo nás vie očariť svojím dotykom, zvukom i vôňou. Aj myšlienka. Žiaľ, my na to často zabúdame. Som veľmi rád, že spisovateľka nám to pripomína tak nástojčivo a vášnivo. Je to silná kniha. Tomáš Janovic Autorka našla správnu mieru medzi príbehovou a reflexívnou vrstvou románu a dosiahla tak jeho mnohovrstevnatosť a viacvýznamovosť, čo si v súčasnej, často veľmi jednorozmernej pôvodnej tvorbe (osobitne v milostných príbehoch ženských autoriek) zaslúži osobitnú pozornosť i uznanie. Anton Baláž Prvý román Eleny Hidvéghyovej-Yung Dážď slivkových kvetov vzrušujúcim spôsobom spája priezračnú atmosféru jej básní s pohľadom na krajinu, o ktorej, napriek rozľahlosti, vieme vlastne prekvapivo málo. Čína je tu živá a plná vôní. Telesná láska tajomná a symbolická, odrážajúca stretnutie dvoch kultúr. Príbeh sa odohráva v náznakoch a drobnostiach, ako minimalistická klavírna skladba. Peter Krištúfek O čom je nový román Eleny Hidvéghyovej-Yung? O neuchopiteľnej energii prenikania duší i tiel, o mystériu splynutia a oddelenia dvoch rôznych kultúr. O nezachytiteľnosti hmatateľného toku osudovej príťažlivosti, ktorá existuje mimo slov. O láske, ktorú nevidieť, a predsa pôsobí ako prelínanie aury jedného v druhom. Dalo by sa to vyjadriť sedemnástimi slabikami v jedinom hajku: Posvätná maska. Môj milenec mi bleskom poodchýlil tvár. Dana Podracká Väčšina ľúbostných príbehov je o tom, ako vášeň vzplanie. Spisovateľka Elena Hidvéghyová-Yung nám však ponúka pohľad na dohasínajúcu vášeň. Hlavní aktéri, mladá slovenská študentka a čínsky umelec, sa akoby nevedia rozlúčiť navždy, hoci už dlhší čas netvoria pár. No ako sa vyrovnať s pretrvávajúcou príťažlivosťou na oboch stranách, keď dvojica pred sebou nemá už nijakú budúcnosť? Elena Hidvéghyová-Yung predostiera čitateľovi farbistý a krehký príbeh odohrávajúci sa v dvoch čínskych veľkomestách, kde kedysi sama žila. Knihu som prečítala s pôžitkom, a to nielen preto, že autorka je mojou priateľkou. Denisa Fulmeková