Helena Hrehová
autor
Etika a kultúra
Témy, obsiahnuté v kolektívnej monografii pod názvom Etika a kultúra, sa zrodili z potreby prehĺbiť prirodzený vzťah medzi etikou a kultúrou. Jednotlivé pohľady síce vychádzajú z osobnostnej úrovne, ale cez syntetizujúce závery prezentujúcich sa autorov smerujú k objasneniam zmyslu kontinuálnych eticko-kulturálnych prepojení a ich vzájomných nadväznosti v rôznych epochách dejín.
Morálna filozofia Jacquesa Maritaina
Morálna filozofia Jacquesa Maritaina (1882 – 1973) jedného z najvýznamnejších francúzskych a európskych
myslitelov 20. storocia, koincidujúca s názvom tejto monografie, predstavuje syntézu jeho intelektualistických ideí so
širokospektrálnym a interdisciplinárnym rozhladom, ktoré môžeme nazvat aj teo-filozofiou.
Celoživotné ašpirácie tohto filozofa, diplomata, univerzitného profesora, muža kultúry otvoreného pre pozitívnoprogresívny
dialóg, boli vždy zacielené vertikálno-horizontálne. On sám sa aktívne angažoval o implantáciu etickosti,
humánnosti a kultúry do oblasti spolocenských vztahov. Z tohto dôvodu je clovek v jeho koncepcii dynamickým
subjektom, ktorého prvoradou úlohou je pochopit zmysel vlastného života i života ako celku.
Maritain ako krestanský filozof, s ambíciou môct byt raz oznacený za tomistického a demokratického myslitela, je
velmi aktuálny aj v súcasnej epoche, pre ktorú je príznacná kríza vedy, filozofie, demokracie, kultúry vztahov a
dokonca i samotného krestanstva. V jeho realistickej etike má aj preto centrálne miesto „mravnost v praktickom
konaní“, ktorá postuluje návrat ku krestanskej koncepcii života a zároven je výzvou k obnove rovnováhy medzi
rozumom, vierou a vedou.
Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD. prednáša na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Venuje sa
dejinám filozofie a etiky (osobitne stredovekej filozofii a tomizmu), ale aj novotomizmu, ruskej náboženskej filozofii a
personalizmu, ako aj morálnej teológii a morálnej filozofii. Známe sú jej monografie: Pohlad do dejín etických
systémov (Bratislava, 1998), Ruská ortodoxná morálna teológia v perspektíve „od obrazu k podobe“ (Prešov, 2001),
Krestanské cnosti vo východnej spiritualite a duchovnej literatúre (Prešov, 2002), Etika ? sociálne vztahy – spolocnost
(Bratislava – Trnava 2005), Rozvážnost a volba podla sv. Tomáša Akvinského (Trnava, 2006), participácia na
kolektívnej monografii Dejiny etického myslenia v Európe a v USA (Ed. A. Remišová, Bratislava, 2008), Etická
rozprava o cnosti a dobrokráse. Aretologicko-filokalistické reminiscencie (Trnava, 2009).
Fenomén krásy v slovanskom myslení
Pojem krásy a jeho originálne prepojenie s chápaním dobra a pravdy je ústredným motívom ruskej morálnej filozofie, ktorý inšpiruje kultúry slovanských národov rovnako v 20. storočí, ako aj dnes. Fenomén krásy sa stáva referenčným bodom každého ďalšieho myslenia, každej ďalšej morálno-etickej reflexie v oblasti filozofie, sociálneho myslenia, umenia a kultúry. Bližšie sprístupnenie fenoménu krásy a reflexia jeho zjavovania sa v myslení a v kultúrach niektorých slovanských národov je obsahom tejto knihy. Autori svoj záujem sústredili na analýzu vybraných tém
filozoficko–estetického myslenia v poľskej (W. Tatarkiewicz, J. Tischner) a ruskej (S. L. Frank, P. N. Evdokimov, P. A. Florenskij, N. A. Berďajev, V. I. Ivanov) filozofii a estetike 20. storočia, ako aj na ich recepciu v súčasnosti. Interdisciplinárny rozmer skúmanej problematiky môže podnietiť ďalší výskum a testovanie idey duchovnej krásy aj v kontextoch iných kultúr.
Vypredané
9,50 €
10,00 €
Transformácia identity človeka v slovenskej spoločnosti
Téma identity človeka, zvýrazňujúca dynamiku osobnej jedinečnosti, je v 21. storočí diskutovanou témou. Zo skúsenosti vieme, že identita sa najviac modifikuje v životných napätiach a v stretoch medzi nadčasovosťou a dejinnou podmienenosťou. Avšak, aj na takéto skúsenosťou overené afirmácie existujú variabilné názory. Sú totiž ľudia, ktorí sa zaujímajú o vlastnú identitu a záleží im na poznaní vlastných koreňov, ale aj takí, pre ktorých identita nie je podstatná.
Kolektívna monografia pod názvom Transformácia identity človeka v slovenskej spoločnosti ponúka viaceré pohľady na transformáciu identity na Slovensku po roku 1989. V texte sa zohľadňujú dejinno-politické vplyvy na vznik dvoch samostatných štátnych celkov – Českej a Slovenskej republiky, duchovno-kultúrne a morálno-etické aspekty, axiologický rozmer v rodinnom posttotalitnom spektre, globalizačné vplyvy a environmentálne postoje, ako aj špecifické pohľady, v ktorých je akcentovaná úloha svedomia v identifikačnom procese, identita osobnosti politika v sociálnom kontexte a vplyv verejno-právnych médií na identitu Slovákov.
Cieľom publikácie je poukázať na previazanosť dejinných identifikačných premien Slovákov s ich existenciálnymi pochopeniami vlastného bytia a poslania, s kultúrou a kultúrnosťou, ako aj s morálno–etickými a hodnotovými požiadavkami, lebo len tak bude možné zachovať si individuálnu autentickosť a národnú identitu, a tiež zabezpečiť si prežitie v spleti globalizujúceho sa multikulturálneho sveta.
Vypredané
9,50 €
10,00 €