Martin Jančuška

Autor, povolaním lekár, rodák zo Slovenska, momentálne Viedenčan, ktorý si našiel trochu času aj na nadčasovú úvahu o živote, píše svoju knihu práve v tom dôvernom štýle na tému rodiny a jej večných zápasov, s jej veľkými emóciami, poblúdeniami i návratmi, s nostalgiou v detskej duši, presne tak, ako sa zvyklo písať v európskej literatúre 20. storočia v medzivojnovom období a ešte aj po ňom. Za všetkých hovoria mená ako F. Mauriac, S. Lagerlöfová, B. Tecchi, H. Bordeaux a ďalší. Z tohto kresťanského pohľadu na ľudskú skutočnosť a najmä na pohľad svedomia dnes nezostalo v súčasnej literatúre skoro nič. To, čím sme pre zmenu každý deň sýtení, sú bezduché televízne rodinné seriály. Kniha sa nie náhodou začína citátom C. Carretta a končí jeho pripomenutím. Žijeme naozaj na púšti, ako znie jedna z Carrettových meditácií a prozaické dielo M. Jančušku je možno malým upozornením pre nás všetkých, že tie najväčšie víťazstvá a tragédie sa neodohrávajú v nejakom svete, ale v našich rodinách, ktoré zvyknú tie púšte premeniť na životodarnú zem.

Spisovateľským uspôsobením je Martin Jančuška predovšetkým dobre pripravený rozprávač. Cez poviedky a objemnejšie útvary (napísal aj obsiahlejší a veľmi zaujímavý autobiografický román) príbehovo-prozaické zašiel až do sféry spracovania vlastných objavov dejinnej povahy, od sond do duše svojich postáv až po lakonický výber príčin ľudského správania v tom najkrajšom, ale aj v najnegatívnejšom psychofyzickom konaní obsiahol plnú mieru prejavov života ako boja i vyrovnávania sa matérie s duchovnými pohnútkami človeka. Od nakuknutia do nevinnej detskej duše až po pokusy zvrhlíkov znehodnotiť všetko dobré a krásne, čo na tejto Zemi máme. A všetko to robí výlučne zo svojho hľadiska – z hľadiska praktikujúceho kresťana a zároveň z hľadiska človeka, ktorý aj s rodinou opustil vlasť v snahe nájsť si svoje miesto pod slnkom v slobodnej krajine. A ešte jednu pohľadovú pozíciu trvalo okupuje spisovateľ Jančuška: pozíciu prísneho sledovateľa konverzie, v tomto prípade konverzie náboženskej. Sám autor sa totiž radí medzi konvertitov a ako takého ho zrejme zaujímajú všetky okolnosti prebehlíctva každého druhu.

Spisovateľským uspôsobením je Martin Jančuška predovšetkým dobre pripravený rozprávač. Cez poviedky a objemnejšie útvary (napísal aj obsiahlejší a veľmi zaujímavý autobiografický román) príbehovo-prozaické zašiel až do sféry spracovania vlastných objavov dejinnej povahy, od sond do duše svojich postáv až po lakonický výber príčin ľudského správania v tom najkrajšom, ale aj v najnegatívnejšom psychofyzickom konaní obsiahol plnú mieru prejavov života ako boja i vyrovnávania sa matérie s duchovnými pohnútkami človeka. Od nakuknutia do nevinnej detskej duše až po pokusy zvrhlíkov znehodnotiť všetko dobré a krásne, čo na tejto Zemi máme. A všetko to robí výlučne zo svojho hľadiska – z hľadiska praktikujúceho kresťana a zároveň z hľadiska človeka, ktorý aj s rodinou opustil vlasť v snahe nájsť si svoje miesto pod slnkom v slobodnej krajine. A ešte jednu pohľadovú pozíciu trvalo okupuje spisovateľ Jančuška: pozíciu prísneho sledovateľa konverzie, v tomto prípade konverzie náboženskej. Sám autor sa totiž radí medzi konvertitov a ako takého ho zrejme zaujímajú všetky okolnosti prebehlíctva každého druhu.

Spisovateľským uspôsobením je Martin Jančuška predovšetkým dobre pripravený rozprávač. Cez poviedky a objemnejšie útvary (napísal aj obsiahlejší a veľmi zaujímavý autobiografický román) príbehovo-prozaické zašiel až do sféry spracovania vlastných objavov dejinnej povahy, od sond do duše svojich postáv až po lakonický výber príčin ľudského správania v tom najkrajšom, ale aj v najnegatívnejšom psychofyzickom konaní obsiahol plnú mieru prejavov života ako boja i vyrovnávania sa matérie s duchovnými pohnútkami človeka. Od nakuknutia do nevinnej detskej duše až po pokusy zvrhlíkov znehodnotiť všetko dobré a krásne, čo na tejto Zemi máme. A všetko to robí výlučne zo svojho hľadiska – z hľadiska praktikujúceho kresťana a zároveň z hľadiska človeka, ktorý aj s rodinou opustil vlasť v snahe nájsť si svoje miesto pod slnkom v slobodnej krajine. A ešte jednu pohľadovú pozíciu trvalo okupuje spisovateľ Jančuška: pozíciu prísneho sledovateľa konverzie, v tomto prípade konverzie náboženskej. Sám autor sa totiž radí medzi konvertitov a ako takého ho zrejme zaujímajú všetky okolnosti prebehlíctva každého druhu.