Robert Kame

Autor v roku 2001 knižne debutoval básnickou zbierkou Infarkt svetla. V roku 2005 vydáva ďalšiu zbierku – Opätovné prezliekanie. O jeho tvorbe literárny kritik Martin Gajdoš napísal: „Kame si pohotovo osvojil jednu z prvotných práv: Tvoriť znamená vyvolávať stále znova ilúziu objavenia. Dokáže ponúknuť čitateľom poéziu, ktorá má ďaleko od bezduchého producírovania. Pohľadom ponad a za banalitu vykričaných a ohmataných klišé siaha po vyššom a vznešenejšom. Premyslené kombinácie jasných obrazov dávajú tušiť, že autor má stále niečo nečakané za lubom. Posolstvo jeho básní je slepé a hluché k neurotickej prítomnosti. Vidí len veci, ktoré chce vidieť. Dokáže to, pretože objavovať znamená žiť.“

Básnické dielko vzniklo na základe poznania, že sa nachádzame v novom miléniu, kde sa niektoré naše ľudské vlastnosti preniesli z minulých rokov do súčasnosti. Mnohí z nás by si priali, aby sa stratil vnútorný chlad v srdciach, pocit osamelosti a svet sa tak pobral dopredu so všetkými vymoženosťami nového tisícročia, nie k likvidácii seba samých neprirodzeným spôsobom. Je ešte veľa úloh na Zemi, ktoré by mali odstrániť tento ťažký tieň života. Po prečítaní tejto zbierky básní by sa malo pochopiť, že ide o čas, ktorý je v širšom priestore, ale aj druhá možnosť, že sa čitateľ ocitne v jednom bode času. Je to knižka, ktorá vyzýva k väčšiemu pochopeniu blížnych, ale aj zdanlivo cudzích ľudí a okolia. Jednoducho, chváľme si veci, ktoré nám spríjemňujú život.

Už je to takmer rok, čo nás zasiahla celosvetová pandémia. Svoj čas rozdeľuje každý po svojom. A práve knihy sú dôkazom toho, že v každej chvíli môžeme mať príjemného priateľa pri sebe. Mnohí sa domnievajú že poézii je potrebné rozu¬mieť, je náročná... Poézia je plná príbehov. Aj autor Miroslav Robert Kame hľadá prostred¬níctvom svojich básní istú poetiku, akúsi esenciu života so všetkým, čo k tomu patrí. Jeho nová zbierka Z viacerých rán sa zaoberá láskou a krá¬sou zároveň. Všímavý voči životu ako malé per¬ličky ukladá svoje myšlienky na papier. Jeho poézia vyjadruje pocity a vzťahy, zdanlivo chá¬pe blížnych i cudzích ľudí... „kvôli smutnostiam zavieram oči, položím svoju ďalekú snahu...“, chváli veci, „... či je Zem chorá a či nie...“, ktoré sú súčasťou bytia. Samotný autor hovorí: „Báseň je ako zemská príťažlivosť.“