Ľubica Kázmerová

Publikácia predstavuje činnosť jedného z mnohých učiteľov, ktorí v kontexte doby svojou prácou kreovali školstvo na Slovensku. Jozef Sivák je zaujímavou postavou kultúrneho i politického života prvej polovice minulého storočia. Zastával viaceré významné miesta v školstve a politickom živote počas existencie predvojnového Československa (1918 1939) a vo vojnovej Slovenskej republike (1939 1945). Počas celej pracovnej kariéry mu najbližším zostal rezort školstva. Na poste učiteľa, inšpektora a ministra školstva a národnej osvety dokázal skĺbiť profesionálne zameranie pedagóga a politika aj v turbulentných historických udalostiach. Publikácia otvára otázky a dáva odpovede na vzájomné prepojenie diania v školstve s individuálnymi postojmi Jozefa Siváka v súvislosti s politickým dianím v spoločnosti v rokoch 1918 1944.

V priebehu rokov 1918 - 1939 došlo na Slovensku k nebývalému rozvoju osvety a vzdelávania, rozširovaniu siete škôl a využívaniu nových výchovno-vzdelávacích prostriedkov v osvete a školskej praxi. Bol to výsledok systematickej kultúrnej politiky štátu, ktorej súčasťou bola školská politika v súčinnosti s osvetovou prácou. V prvých rokoch existencie Československej republiky vošli do platnosti ľudovýchovné zákony, zabezpečujúce kvalitu interakcie štátu a občana v podmienkach mladej československej demokracie.Osvetovú prax najčastejšie vykonávali učitelia, najpočetnejšia vrstva inteligencie na Slovensku v medzivojnovom období. Spravovali aj školské knižnice, ktoré postupne revitalizovali alebo budovali prostredníctvom kníh napr. od Matice slovenskej s organizačným prispením Referátu Ministerstva školstva a národnej osvety. K vzdelávaniu nielen školskej mládeže významne napomáhalo rozšírenie rozhlasového vysielania o programy pre školy. Zdravotnícka osveta zameraná na školskú mládež a realizovaná priamo v školách významne ovplyvnila každodennosť žiakov a ich rodičov. Prejavom napredovania spoločnosti na Slovensku v medzivojnovom období bol aj záujem a realizácia výstavby moderných školských budov. Výstavba škôl sa stala aj nástrojom uplatňovania politickej moci prostredníctvom straníckej činnosti, ako to bolo v prípade agrárnej strany.