Janko Kráľ

Majetok, bohatstvo, peniaze nedokážu kráľovi vrátiť zdravie. Nájdu traja kráľovskí synovia zlatého vtáčika, ktorý jediný môže vyliečiť chorého kráľa?

„Často blúdim, táram sa cez celý boží deň, / hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň, / na ktorý by si oprel boľavú hlavičku / a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku. / Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj, / pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!…“ Dedina i najbližší nechápu Janíka, ktorý je divný a ukrutný. Pre nepochopenie vyhľadáva samotu a prírodu. Janko sa raz v noci vybral z domu. Uprostred Váhu uvidel zakliatu pannu… Povinné čítanie. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Thanks to Janko Kráľ, as John Minahane has written, the Váh is Slovakia’s most mystical river. Again and again the poet returns to his community via that flagship poem of Slovak romanticism, The Enchanted Maiden in the Váh and Odd Johnny. Characteristic in Kráľ’s poetry is his focus on the inward side of events and stories, turned inside out, since one has to turn one’s clothing inside out/ and leap in the middle of the Váh. By this means, metaphysical space is opened. There the spirit is so blended together with reality that it becomes possible to break the spell on the maiden (motherland) in the river Lethe, which is life’s inverted clepsydra. Time always freshly poses the question, which young man wants to give body to his thought. And what unwinds from that is not only a defiant faith in the mission of poetry, but also Janko Kráľ’s courage to stand up for the language and national rights of Slovaks in 1848. To give the time a face where our identity is mirrored. To this day we do not know exactly how Janko Kráľ looked in reality. Using the surviving descriptions of Kráľ’s appearance, he therefore created a metaphysical portrait with the digital tool Metahuman Creator, which is designed for creating figures for video games. Subsequently he placed this virtual figure in a contemporary context, in the form of manipulated photographs from the mass media.

Vďaka Jankovi Kráľovi, ako napísal John Minahane, je Váh najmystickejšou slovenskou riekou. Básnik sa opakovane vracia do spoločenstva prostredníctvom erbovej básne slovenského romantizmu Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Charakteristickým znakom Kráľovej tvorby je zameranosť na vnútro udalostí a dejov, prevrátených znútra navonok, keď treba šaty naopak si vziať / a doprostred Váhu skočiť. Je to spôsob ako otvoriť metafyzický priestor. Tam sa duch natoľko prelína s realitou, že umožňuje odkliať pannu (vlasť) v rieke Léthé, prevrátenej klepsydre života. Čas vždy nanovo nastoľuje otázku, či a ktorý šuhaj chce dať svojej myšlienke telo. Od toho sa odvíja nielen vzdor, viera v poslanie básne, ale aj odvaha Janka Kráľa zasadiť sa za jazykové a národné práva Slovákov v meruôsmych rokoch. Dať dobe tvár, v ktorej sa zrkadlí naša identita. Dodnes presne nevieme ako Janko Kráľ v skutočnosti vyzeral. Z dostupných popisov jeho vzhľadu Palo Bálik vytvoril metafyzickú podobizeň v digitálnom nástroji Metahuman Creator, ktorý je určený na tvorbu postáv do videohier. Následne túto virtuálnu postavu vsadil do súčasného kontextu v podobe manipulovaných fotografii z masmédií.