Ingrid Lukáčová

Ingrid Lukáčová, stredoškolská profesorka slovenského jazyka a filozofie, má už sa sebou vydanie troch básnických zbierok: Slnko šetrí zápalkami (1996), Písmovízia (2002) a Láskolam (2004). Preto sa v jej prípade čitateľ môže tešiť na zrelý, harmonický prejav. Rukopis obsahuje 48 básní kompozične roz-delených do dvoch častí (Rezonancia, Si a Ja). Tvorba Ingrid Lukáčovej "ráta" s vnímavou, citovo bohatou čitateľskou verejnosťou, ktorej schopnosti sú naplno rozvinuté i na intelektuálnej úrovni. Autorkina presnosť a miestami až drsnosť je pekne vyvážená ženskou intuitívnosťou a vnikaním do hlbších rovín skutočnosti. Lukáčová disponuje očividným darom slovnej a obrazovej asociácie, ktorý najmä v spoločnosti originálneho uvažovania zaručuje bohatý vnútorný zážitok.

Tvorbu východoslovenskej poetky Ingrid Lukáčovej pozná čitateľská verejnosť z kníh: Slnko šetrí zápalkami, Písmovízia, Láskolam, Duo s ozvenou. Najnovšia kniha poézie Dotyky nehy si svojou obraznosťou, hľadaním nadčasových hodnôt, zdôrazňovaním ženského princípu nazerania na skutočnosť s náznakom erotickosti získa aj náročného čitateľa. Prvá časť knihy nesie názov Verše bezoblačnej múzy, obsahuje kratšie básne. Do druhej časti, ktorú autorka nazvala Dotyky nehy, je zaradený veršovaný útvar sonet. Z 15-tich sonetov poetka uvila sonetový veniec venovaný téme lásky.

Zbierka básní s názvom Slovo dýcha je rozdelená do štyroch častí. V prvej časti „Podoby slova“ vníma poetka ľudské slovo i Slovo s veľkým „S“ ako entitu, ktoré umožňuje básnikom „umelecké dýchanie“ a oslobodzuje nás, „keď sme v sebe sami“ (báseň Umelecké dýchanie). Je to Slovo, ktoré neubližuje, ale pomkýna k vnímaniu krásy, bolo na počiatku vekov, má svoje pravidlá a je doslovne vyslovené dušou (báseň Dary). Neubližuje a nie je vyprázdnené, ako toľko slov, ktoré v tejto dobe „covidovej“ búšia do človeka zo všetkých strán.

Ingrid Lukáčová, stredoškolská profesorka slovenského jazyka a filozofie, má už sa sebou vydanie troch básnických zbierok: Slnko šetrí zápalkami (1996), Písmovízia (2002) a Láskolam (2004). Preto sa v jej prípade čitateľ môže tešiť na zrelý, harmonický prejav. Rukopis obsahuje 48 básní kompozične roz-delených do dvoch častí (Rezonancia, Si a Ja). Tvorba Ingrid Lukáčovej "ráta" s vnímavou, citovo bohatou čitateľskou verejnosťou, ktorej schopnosti sú naplno rozvinuté i na intelektuálnej úrovni. Autorkina presnosť a miestami až drsnosť je pekne vyvážená ženskou intuitívnosťou a vnikaním do hlbších rovín skutočnosti. Lukáčová disponuje očividným darom slovnej a obrazovej asociácie, ktorý najmä v spoločnosti originálneho uvažovania zaručuje bohatý vnútorný zážitok.