Marián Manák
autor
Insígnie a akademické obrady Trnavskej univerzity
Používanie akademických insígnií a vykonávanie slávnostných obradov sa už od stredoveku spája s európskym univerzitným prostredním. Aj Trnavská univerzita v Trnave v duchu historických tradícii svojej predchodkyne - starobylej Trnavskej univerzity - ich s náležitou úctou zachováva a so stavovskou cťou naďalej pestuje.Inšpirácia k zostaveniu tejto publikácie vzišla pri koncipovaní monografie o dejinách pôvodnej i súčasnej Trnavskej univerzity, ktorá bola vydaná v roku 2010, keď sme si pripomínali 375 rokov od založenia univerzity kardinálom Petrom Pázmaňom. Zámerom autorov je pri príležitosti 20. výročia jej obnovenia podrobnejšie predstaviť akademickej obci i širšej verejnosti vývoj a používanie univerzitných insígnii súčasnej alma mater, medzi ktoré patria znak, pečatidlá, žezlá a reťaze rektora i dekanov, či odevy akademických hodnostárov - taláre.Publikácia zároveň približuje priebeh slávnostných obradov univerzity a jej fakúlt - imatrikulácie študentov, promócie absolventov bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia, odovzdávanie titulu doctor honoris causa a tiež popisuje azda najpôsobivejší akademický obrad, akým je slávnostná inauurácia rektora univerzity alebo dekana fakulty. Práca obsahuje aj slovenské a latinské texty promočných a inauguračných sľubov.
Európska poradná komisia a diplomácia USA v rokoch 1943-1945
Konferencia ministrov zahraničných vecí Veľkej trojky, zasadajúca v októbri 1943 v Moskve, dospela okrem iného k dohode o potrebe vytvorenia mechanizmu, ktorý by zabezpečoval tesnejšiu spoluprácu medzi USA, ZSSR a Veľkou Britániou v oblasti skúmania európskych otázok, vznikajúcich z vývoja vojny. Praktickým výsledkom rokovaní, zohľadňujúcom predstavy všetkých troch veľmocí, bolo zriadenie Európskej poradnej komisie so sídlom v Londýne. Náplňou práce komisie bolo študovať problémy spojené s ukončením vojnových akcií na kontinente a vypracúvať spoločné odporúčania trom spojeneckým vládam. Novozriadený spojenecký orgán sa mal zaoberať celým radom otázok týkajúcich sa povojnového usporiadania Európy, ale najväčšiu pozornosť mal sústrediť na nemeckú problematiku. Prioritnou úlohou komisie bolo vypracovať kapitulačné podmienky, ktoré mali Spojenci predložiť Nemecku, zostaviť štruktúru dodatočného kontrolného mechanizmu, umožňujúceho sledovať, či Nemecko tieto podmienky dodržiava a stanoviť okupačné pásma pre jednotlivé spojenecké mocnosti.
