Helena Markusková

Katalóg výstavy, ktorá sa konala na pôde Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch od 7. 4. do 14. 5. 2016. Sústreďuje sa na posledné desaťročie tvorby Igora Minárika. V autorových „kresbomaľbách“ sa opakujú veľké témy: monochrómne cykly a sviatky farby, vzorkovníky vlastnej zásobárne, premeny výtvarnej matérie na esenciálne obsahy. Novinkou je návrat k čistej bielej ploche, privlastnenie prázdnej plochy, expanzia do transcendentálneho priestoru. Súčasný maliarsky program Igora Minárika potvrdzuje jeho výnimočné kvality, založené na katarznej hravosti, kultivovanom nadhľade a tvorivej imaginácii.

Katalóg k výstave sprevádza malými dejinami interpretácií — diel z rokov 1967—2016. Popri relatívne veľkej kolekcii intrepretácií diel starého umenia, umelca najviac inšpirovalo moderné umenie 20. storočia, novátorské tendencie a najmä diela priekopníkov. Zvláštne miesto patrí Lajosovi Kassákovi, rodákovi z Nových Zámkov. Otis Laubert patrí k autorom, ktorí sa od počiatku zúčastňovali akcií realizovaných na počesť Kassáka. „Voľným krokom kumštom“ sú netradične formulované úvahy umelca o umení, ktoré odkrývajú svojrázny pohľad na inšpirujúce dejiny umenia.

Celofarebná publikácia je prvým výpravným sprievodcom po stálej expozícii Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Predstavuje stručný pohľad do dejín zbierky, ako sa z nej stala verejná galerijná inštutúcia, ktorá si našla svoje miesto medzi odborníkmi či milovníkmi umenia. Najstaršie diela pochádzajú zo 16. storočia, prevažujú krajinomaľby a portréty, zastúpené sú aj diela s kresťanskou ikonografiou, s antickou mytológiou alebo s profánnymi motívmi. Výber postupne prechádza k dielam európskeho umenia 19. storočia. Bez nadsázky možno povedať, že novozámocká zbierka je najucelenejším a najbohatším prehľadom malieb maďarských umelcov druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia. Dopĺňajú ho ukážky z tvorby významných slovenských maliarov.

Katalóg bol vydaný k výstave, ktorá prebehla v galérii od 5. 12. 2019 do 25. 1. 2020. Pri jubileách galérií dobrým zvykom bývajú bilančné výstavy, kde sa kurátori inštitúcie ohliadnu za uplynulými rokmi zhodnotia situáciu a skladajú účty verejnosti. Predstavia ako v rámci svojich možností napĺňajú jednu z kľúčových úloh galérie: zveľaďovanie zbierkového fondu. Po dlhých rokoch výstava i katalóg sú odpočtom o mimoriadne úspešnej ére, ojedinelej v dejinách galérie. Predstavujú nielen ikonické kúsky, ale aj nenápadné diela, prekvapivé rozvetvenia. Prinášajú metaforické rodinné striebro bez ironických konotácií v podobe vecného konštatovania. Katalóg obsahuje kurátorský text, farebné reprodukcie vystavených diel a predstavuje jednotlivých umelcov.

Katalóg bol vydaný k výstave, ktorá prebehla v galérii od 28. 3. 2019 do 11. 5. 2019. Začiatky výtvarníkov zohrávajú často kľúčový význam. Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch venuje zvýšenú pozornosť tvorbe svojho zakladateľa a darcu zbierok Ernesta Zmetáka (1919-2004), významnej osobnosti slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia predstaví výstavu zameranú na roky štúdií a ranú tvorbu (1937-1952). Katalóg obsahuje kurátorský text v slovenskom, maďarskom a anglickom jazyku, biografiu umelca a farebné reprodukcie vystavených diel.

Katalóg nadväzuje na rovnomennú výstavu, ktorá sa v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch konala od apríla do augusta 2020. V programe galérie hrá kľúčovú rolu mapovanie výtvarných dejín regiónu a slovensko-maďarských vzťahov. Storočnicu novozámockého rodáka Lajosa Luzsiczu (1920 2005) si galéria pripomína prehľadom jeho umeleckoorganizátorských aktivít na slovensko-maďarskej scéne. Prvýkrát načrtáva kontexty dvojkoľajnej dráhy výtvarníka-organizátora formou retrospektívy odkrývajúc nové súvislosti. Výtvarné začiatky Lajosa Luzsiczu sa spájajú s podnetným multikultúrnym prostredím rodného mesta v časoch prvej Československej republiky. Na gymnáziu ho učil maliar, zberateľ, znalec folklóru a zakladateľ múzea János Thain, ktorý ho upozornil na výstavy českých a slovenských umelcov v meste. Ako študent sa pohyboval v kruhu miestnej bohémy, ku ktorej patrili maliari Ernest Zmeták a Károly Vágovits a básnik István Nagyfalussy. Na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (1940 1947) počas štúdií u Vilmosa Aba-Nováka, Bélu Kontulya a Jánosa Kmettyho, prešiel tradičným školením orientovaným na prejavy neoklasicizmu a moderny. Zásadný význam pre neho mali skúsenosti vo francúzskych zajateckých táboroch, ktoré zažil ako vojak počas druhej svetovej vojny (1945 1946). Po návrate dokončil štúdiá, pôsobil v Tatabányi (1947 1950), kde založil Slobodnú výtvarnú školu Baník. Text Heleny Markuskovej sa opiera o archívne dokumenty a fotodokumentáciu z archívu galérie, zverejnené po prvýkrát. Prostredníctvom nich interpretuje Luzsicovo pôsobenie najmä v 50. a 80. rokoch minulého storočia, ale aj v 90. rokoch, teda v období mečiarizmu, keď sa snažil o zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov a dokonca inicioval založenie Galérie súčasného umenia v Dunajskej Strede (1994 1997). Pripomína, že uvažoval aj o založení Galérie súčasného Slovenského umenia v Békéscsabe Výstava a vydanie katalógu boli zrealizované vďaka finančnej podpory Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Katalóg pätnásteho ročníku projektu PERTU, sa zameriava na hľadanie analógií v súčasnom slovenskom a maďarskom výtvarnom umení. Skúma náhodné paralely v tvorbe dvoch výrazných osobností, ktoré sú založené na názorovej, štýlovej, tematickej či generačnej príbuznosti. Vytvára jedinečný komunikatívny priestor pre dialóg dvoch kultúr a objavenie nových súvislostí. Projekt realizovaný v dvojročných intervaloch, je ojedinelý v stredoeurópskom priestore – patrí ku kľúčovým projektom galérie. Jeho aktérmi boli Bohdan Hostiňák (1968) a László Szotyory (1957). V ich odlišne zameranej tvorbe sa objavujú analogické témy a postupy vyrastajúce z podobných spoločensko-historických skúseností a zaujatia maľbou. Hoci sa nikdy nestretli, spája ich meditatívny, jemne ironický pohľad, oddanosť závesnému obrazu, záľuba v tradičných maliarskych technikách, erbových motívoch a sugestívnej symbolike. Projekt bol koncipovaný ako komunikatívna hra s prvkami retrospektívy – kde jednotlivé témy vzájomne korešpondovali a dopĺňali sa. Previedol od 90-tych rokov po súčasnosť – zdôraznil styčné body a odlišnosti tvorby autorov. Obaja čerpajú z dejín umenia a veľkých tém, vytvárajúc nadčasové kompozície, presýtené vlastnou symbolikou. Maľujú z vnútornej nevyhnutnosti – nezávisle od aktuálnych trendov maľby. Ich diela predstavujú maľované rébusy, podobenstvá či vizuálne metafory. Obklopuje ich atmosféra tajomstva a melanchólie. Tajomstvo je súčasťou príbehu – zahŕňa odkaz na fragmentárnosť poznania. U oboch autorov dominantné miesto zaujíma meditatívna krajina – ako dejisko symbolických nadčasových udalostí. Ženské postavy odkazujú u nich buď na arkadický vek nevinnosti a sublimovanú zmyselnosť, alebo sú nositeľkami zložitých symbolických významov a personifikáciami mýtu krásy. Zvieratá, červy, larvy – predstavujú prechodné formy bytia – alebo vyjadrujú elementárnu silu inštinktov. Tvoria kontrasty k civilizačným výdobytkom. Veľkou témou, ktorá sa tiahne ich tvorbou je téma harmónie a kontrastu – konfrontácia a komplementárnosť protikladov, ktorá dodáva dielam existenciálny rozmer, napätie a dynamiku. Diela oboch umelcov sú nesmierne kompaktibilné – ich dialóg obohatil slovensko-maďarský výtvarný kontext o nové poznatky.

Katalóg výstavy performera, básnika a organizátora festivalov Rokka Juhásza (1963) predstavuje výber z jeho performerskej dráhy z uplynulých rokov (2013 – 2023). Jeho aktivity sa realizujú najmä na zahraničných intermediálnych platformách, projektoch a rezidenčných pobytoch. Všestranného tvorcu s viacerými identitami, možno považovať za duchovného dediča novozámockého rodáka, avantgardistu Lajosa Kassáka (1887 – 1967). Hlásil sa k nemu vo svojej tvorbe a v rôznych projektoch (Kassák mail art, 1987, Album Kassákov kód, 2007). V roku 1987 s Ilonou Németh, Ottom Mészárosom a Attilom Simonom, si založili skupinu STÚDIÓ ERTÉ, vytvorili platformu pre experimentálne žánre a organizovali medzinárodné festivaly intermediálneho umenia (1988 – 2018), ktoré vošli do dejín pod názvom Transart communication. Katalóg glosuje jeho performerskú dráhu za uplynulé desaťročie. V tomto období sa zúčastnil diania na medzinárodnej scéne, ako etablovaný aktér performerskej špičky. Ťažisko výstavy tvorili ikonické performance (Ľudský hľadinomer, 2013, Budapešť; Kto si ty Piri? 2015 – 2023, Machu Picchu, Oaxaca, New York, Jeruzalem, Hongkong; Čakanie na zázrak, 2015, Jeruzalem, 2016 Budapešť; Transport času, 2016, Lijiang; Národné sny, 2016, Changsha; Niečo sa stane, 2018, Bratislava – Viedeň; Macondo I.- II., 2022, Praha, Jáger), v ktorých autor skúmal reakcie okolia, problém národnej či kultúrnej identity, zdieľania vedomostí a pocitov, zásadné otázky existencie, fungovanie pamäte, plynutia času – uvažoval o univerzálnych otázkach v univerzálnych kategóriách - v rámci vlastnej subjektívnej histórie, „stredoeurópanstva“ a cestovateľa. Od roku 2011 Rokko Juhász sa stal cestovateľom medzi svetmi - kozmonomádom – naplno rozvinul rolu sprostredkovateľa „kultúrnej misie“ a transkultúrneho dialógu. Prostredníctvom performance prepája rôzne krajiny s rôznymi spoločenským systémami a kultúrnymi tradíciami – od Číny, Thajska, Indie, Chile, Peru, Izrael, Bangladéš, Tajvan, Argentínu – po Mexiko – zdieľa vlastné skúsenosti a systém hodnôt.