David Menasche

Kniha Malo to zmysel prináša odvážny a inšpiratívny príbeh o učení, láske a odkaze. Nastoľuje otázku, na čom v živote naozaj záleží. David Menasche sa naplno oddával práci stredoškolského učiteľa angličtiny. Svojou vášňou študentov inšpiroval. Pri osobných zápasoch im dodával optimizmus a poskytoval cenné rady do života. Po šesťročnom boji s rakovinou mozgu takmer prišiel o zrak, spomienky, pohyblivosť a – čo vnímal najtragickejšie zo všetkého – schopnosť vyučovať. Predstava, že už nebude môcť denne ovplyvňovať životy mladých ľudí, ním otriasla. Prestať učiť však nedokázal. Rozhodol sa, že preruší liečbu a triedu si spraví priamo zo života. Náročná cesta, ktorá sa pred ním otvorila, mu vôbec nenaháňala strach. Rakovina ho obrala o minulosť a celkom určite mu vezme aj budúcnosť. No nebol ochotný dovoliť, aby mu ukradla aj prítomnosť. Na facebooku preto zverejnil odvážny plán: podujať sa na cestu naprieč Amerikou – autobusom, vlakom, pešo s pomocou slepeckej palice s červeným hrotom – v nádeji, že na vlastné oči uvidí, ako sa darí jeho bývalým študentom. Ovplyvnil nejako ich životy? Do štyridsiatich ôsmich hodín od zverejnenia správy sa mu ozvali študenti z vyše päťdesiatich miest, aby mu ponúkli podporu a strechu nad hlavou. David precestoval asi trinásťtisíc kilometrov – z Miami cez New York, strednú časť Ameriky až po prieliv Golden Gate – a navštívil stovky študentov. Pri svojej nebojácnej púti preskúmal to, čo od života chceme a potrebujeme azda všetci – rodinu, pocit bezpečnosti, nezávislosť, lásku, dobrodružstvo. Nevdojak nás primal k tomu, aby sme sa zamysleli nad svojím zoznamom priorít.

Kniha Malo to zmysel prináša odvážny a inšpiratívny príbeh o učení, láske a odkaze. Nastoľuje otázku, na čom v živote naozaj záleží. David Menasche sa naplno oddával práci stredoškolského učiteľa angličtiny. Svojou vášňou študentov inšpiroval. Pri osobných zápasoch im dodával optimizmus a poskytoval cenné rady do života. Po šesťročnom boji s rakovinou mozgu takmer prišiel o zrak, spomienky, pohyblivosť a – čo vnímal najtragickejšie zo všetkého – schopnosť vyučovať. Predstava, že už nebude môcť denne ovplyvňovať životy mladých ľudí, ním otriasla. Prestať učiť však nedokázal. Rozhodol sa, že preruší liečbu a triedu si spraví priamo zo života. Náročná cesta, ktorá sa pred ním otvorila, mu vôbec nenaháňala strach. Rakovina ho obrala o minulosť a celkom určite mu vezme aj budúcnosť. No nebol ochotný dovoliť, aby mu ukradla aj prítomnosť. Na facebooku preto zverejnil odvážny plán: podujať sa na cestu naprieč Amerikou – autobusom, vlakom, pešo s pomocou slepeckej palice s červeným hrotom – v nádeji, že na vlastné oči uvidí, ako sa darí jeho bývalým študentom. Ovplyvnil nejako ich životy? Do štyridsiatich ôsmich hodín od zverejnenia správy sa mu ozvali študenti z vyše päťdesiatich miest, aby mu ponúkli podporu a strechu nad hlavou. David precestoval asi trinásťtisíc kilometrov – z Miami cez New York, strednú časť Ameriky až po prieliv Golden Gate – a navštívil stovky študentov. Pri svojej nebojácnej púti preskúmal to, čo od života chceme a potrebujeme azda všetci – rodinu, pocit bezpečnosti, nezávislosť, lásku, dobrodružstvo. Nevdojak nás primal k tomu, aby sme sa zamysleli nad svojím zoznamom priorít.