Lolita
Humbert Humbert is a middle-aged, fastidious college professor. He also likes little girls. And none more so than Lolita, who he'll do anything to possess. Is he in love or insane? A silver-tongued poet or a pervert? A tortured soul or a monster?! Or is he all of these?
Lolita (Penguin Classics)
Humbert Humbert is a middle-aged, fastidious college professor. He also likes little girls. And none more so than Lolita, who he'll do anything to possess. Is he in love or insane? A silver-tongued poet or a pervert? A tortured soul or a monster? Or is he all of these?
Lužinova obrana
Lužinovu postavu, hoci fiktívnu, kritici hodnotia ako najvernejšie zobrazeného Nabokovovho hrdinu. Lužin sa od detstva cíti cudzo vo svete, ktorý ho obklopuje, kým sa nestretne so šachom. Táto hra ho uchváti tak, že sa mu stáva životom. Po nesmiernych úspechoch však začne zlyhávať a prehrávať turnaje. Súperenie s Turantom pohltí všetky Lužinove myšlienky. V rovnakom čase stretáva svoju budúcu ženu a v jeho živote nastáva prelom. Počas partie s Turanom dostane porážku – v tej chvíli nazrie do hrôzy bezodného šachového sveta. Po tomto zážitku prestane hrať a ožení sa. Istý čas ide všetko normálne. No šachový svet ho nenechá na pokoji, Lužin sa ocitne v pasci, z ktorej niet úniku. Nabokov vykonštruoval dej knihy ako skutočný šachový útok, ktorý do základov ničí duševné zdravie úbohého hrdinu. No aj únik je pre Lužina prehrou, padá do priepasti, ktorá sa rozpadá na biele a čierne políčka a hrdina vidí, aká večnosť čaká práve naňho.
Lolita - CDmp3
Výstřední zpověď čtyřicátníka Humberta Humberta o jeho zničující erotické posedlosti kouzlem „nymfičky“ Dolores Hazeové vzbudila krátce po svém vzniku bouři odporu i nemístná očekávání, aby pak zajistila svému autorovi celosvětový věhlas. Postupně začala být chápána jako mistrovsky komponované mnohovrstevné pojednání na téma smyslnosti, lásky a hříchu, prosycené pro Nabokova typickou slovní virtuozitou, humorem i ironií.
Délka nahrávky: 9 hodin 36 minut
dostupné aj ako:
V tieni zlovestna
Nabokovov druhý po anglicky písaný román je originálne poňatým príbehom slobodného človeka v diktatúre. Jeho hlavný hrdina Adam Krug, najväčší filozof fiktívneho štátu ovládaného vzmáhajúcim sa totalitným režimom, je presvedčený, že ho medzinárodný ohlas a mravná odvaha ochráni pred krutosťami policajného štátu, v čele ktorého stojí jeho dávny nepriateľ zo školských čias. Nabokov sa v tomto antiutopickom románe prejavuje ako majster vedomia i podvedomia. Dielo je napísané svojským štýlom, ktorý je plný tajomstva so zameraním na presný detail. K náročnej téme pristupuje inak ako Arthur Koestler či George Orwell a prekvapuje čitateľov neočakávanými trikmi. Dej sa odohráva vo fiktívnom európskom štáte v 20. storočí, ktorý má črty Hitlerovho Nemecka a tiež sovietskeho režimu: štátna ideológia stanovuje identitu každého občana a odmieta akékoľvek odlišnosti jedného človeka od druhého.
Štýl románu sa výrazne líši od ostatných autorových diel. Chýbajú obvyklé geografické a biografické koordináty, dielom sa nesie odraz všetkých totalitárnych režimov, ktorých podstata ťažila autora.
Kniha bola preložená do viacerých jazykov, ale v slovenčine vychádza po prvýkrát.
Lužinova obrana
Nabokovovo vrcholné dílo je románem o posedlosti a šílenství.
Vypráví mrazivý příběh člověka, jehož život se postupně proměňuje v sled šachových kombinací. Geniální Lužin je věčné dítě, duševně nevyrovnaný samotář, který se k šachům uchýlí, protože mu poskytují pocit bezpečí. Jenže figurky na čtyřiašedesáti polích Lužinovi postupně nahrazují realitu až do té míry, že není schopen odlišit svůj život od hry. Během náročného turnaje se nervově zhroutí, nakrátko se octne v léčebně a poté si vezme ženu, která je posedlá nutkavou touhou zabránit mu v návratu k šachovnici…
V románu, napsaném v roce 1929, najdeme mnohá z autorových základních témat: nespolehlivost paměti a smyslového vnímání, osudovou a zničující vášeň i snahu proniknout do podstaty ruské identity v období po masovém exodu vyvolaném bolševickou revolucí.
Lužinova obrana je dokladem Nabokovova vypravěčského a stylizačního mistrovství, jehož kvality naplno vynikají díky novému překladu Pavla Dominika.
Lolita
Román Lolita začal Nabokov písať roku 1939 v Paríži a dokončil ho v oregonskom Ashlande na jar roku 1954. Jeho vydanie spôsobilo v prudérnych Spojených štátoch škandál, jeho šírenie bolo zakazované, rovnako ako obe filmové spracovania (1961 a 1998), a mnohí kritici o ňom hovorili ako o pornografii. Vladimír Nabokov o tom napísal: "Isté kompozičné postupy z úvodu Lolity (napríklad Humbertov denník) vnukli podaktorým z jej prvých čitateľov mylnú predstavu, že pôjde o obscénnu knihu. Očakávali narastajúcu sériu erotických výjavov, keď prestali, prestali čítať aj oni a cítili sa zunovaní a oklamaní." Hlavnou postavou románu je spisovateľ Humbert Humbert, ktorý pricestuje z Európy do Spojených štátov, aby prednášal francúzsku literatúru. Nájde si ubytovanie u vdovy, matky dvanásťročnej Dolores, prezývanej Lo alebo Lolita. Humbert postupne prepadne kúzlu mladého dievčaťa...
dostupné aj ako:
Nevetés a sötétben
A Nevetés a sötétben már-már lektűr (bár ezt írni szinte istenkáromlás Nabokov esetében) - vagy éppenséggel annak is olvasható: olyan, bohózati elemekkel teli szerelmiháromszög-történet, amely kifejezetten filmre kívánkozik. Nabokov részben annak is szánta a művét, legalábbis motoszkált a fejében a megfilmesítés gondolata, miközben írta (1932-ben az eredeti, orosz változatot, 1938-ban pedig az angolt). Ugyanakkor bravúros regény ez is, csak máshogy, mint a többi - mintha a varázslómester azt bizonyította volna vele, hogy egyszerű eszközökkel is tud varázsolni: szinte banális sztorival (egy férfi halálosan szerelmes lesz egy nála jóval fiatalabb nőbe, aki őt nem szereti, de tönkreteszi az életét), melodrámai fordulatokkal és véletlen egybeesésekkel... S a végeredmény mégis egy olyan, nemcsak letehetetlen, hanem felejthetetlen mű, amely kegyetlenül, s ugyanakkor mély együttérzéssel ábrázolja a szerelmi, az erkölcsi és a tényleges vakságot.
A regényből - több elvetélt próbálkozás után - végül valóban készült film: 1969-ben, Tony Richardson rendezésében.
Promluv, paměti
„Špatný autor životopisu retušuje svou minulost a výsledkem je fotografie, kterou pořídil cizí člověk, aby utěšil žal nad bolestnou ztrátou blízké osoby. Dobrý naopak dělá všechno, co je v jeho silách, aby zachoval podrobnosti s nejvyšší věrností." Tak charakterizuje memoárové psaní jeden z největších spisovatelů 20. století Vladimir Nabokov. Autobiografie, původně vydaná roku 1951 a zásadně přepracovaná o 15 let později, je nejen dokladem jeho slov, ale také výsostným uměleckým dílem. Zachycuje Nabokovův život v rozpětí let 1903 až 1940, počínaje šťastným dětstvím v Rusku a konče emigrantským životem v Paříži a Berlíně. Kniha vyšla původně anglicky a autor sám ji přeložil do rodné ruštiny v přestávkách mezi lovem motýlů a psaním Lolity.
Pnyin
Kellemes komédia egy kissé habókos orosz emigráns professzorról, aki reménytelen küzdelmet folytat az angol nyelvvel éppúgy, mint a szívével (mely balgán szeret és baljósan beteg). A Pnyin bizonnyal e látszólagos kellemessége - és sajátos humora - révén lett Nabokov egyik legnépszerűbb regénye. Meg azért is, mert főhőse, Pnyin professzor a szerző legszerethetőbb alakja: a narrátor (vajon ki ő?) kigúnyolhatja, de a karikatúrán át mégis érezzük benne az eleven embert és a művészt (vagy legalábbis igazi műértőt, ami majdnem ugyanaz).
S közben - míg mosolygunk az egyetemi kampuszon csetlő-botló orosz irodalmár amerikai viszontagságain - a mulatságos portré mögül itt-ott felsejlik az orosz kommunizmusból való menekülésnek, az otthon és a haza elvesztésének keserűsége, a holokauszt borzalma és egy egész új, otromba gépekkel és automatákkal teli világ fenyegetése is.
A regény új fordítását Hetényi Zsuzsa Füst Milán-díjas műfordító és Szépíró-díjas irodalomtörténész, a Nabokov regényösvényein című monográfia szerzője készítette.
Priglashenie na Kazn
Priglashenie na kazn (1934, opubl. 1935-1936) - sedmoj russkij roman Vladimira Nabokova, odna iz vershin sirinskogo perioda tvorchestva pisatelja. V nenazvannoj vymyshlennoj strane molodoj chelovek po imeni TSintsinnat TS. ozhidaet kazni, buduchi zatochen v krepost i prigovoren k smerti za svoju narushajuschuju obschestvennyj pokoj neprozrachnost ili, kak govoritsja v zakljuchenii suda, gnoseologicheskuju gnusnost. Naveschaemyj ubogimi prizrakami ohrannikov i rodstvennikov, TSintsinnat vse bolee otchetlivo oschuschaet vymorochennuju teatralnost i grotesknuju absurdnost okruzhajuschego mira, v kotorom direktor tjurmy mozhet obernutsja nadziratelem, a palach pritvorjaetsja uznikom i demonstriruet tsirkovye trjuki. V moment kazni, odnako, butaforskij mir stremitelno raspadaetsja, i geroj napravljaetsja v storonu suschestv, podobnyh emu, - v vysshuju, istinnuju realnost. Roman, kotoryj avtor vposledstvii nazval svoej edinstvennoj poemoj v proze, podnimaet vazhnejshie dlja miroponimanija Nabokova temy potustoronnosti, podlinnoj suschnosti iskusstva, smysla chelovecheskogo suschestvovanija.
Vypredané
6,18 €
6,50 €
Hrdinský čin
Hrdinský čin je autorovým raným románem z roku 1932, jenž bývá považován za fikční pandán k autobiografii Promluv, paměti. Stejně jako Nabokov sám je i jeho hrdina ruským emigrantem, který v mládí studoval v Cambridgi a žil v Berlíně. Tak jako se Edelweiss utkává se svou sebezničující, nostalgickou touhou po minulosti, svádíi Nabokov dramatickou a efektní partii s výrazovými možnostmi ruštiny, kterou si lze naplno vychutnat díky překladu Pavla Dominika. Vysokohorský turista šplhající po Escherových schodištích, který se tiskne ke skalní stěně vysoko nad propastí. Tak charakterizuje hlavního hrdinu Nabokovova poprvé česky vycházejícího románu Jan Němec v doslovu. Vypjatý milostný cit a spalující vášeň se tu ve větách, jež připomínají popínavé rostliny, splétají s motivy, které vycházejí z napětí mezi imaginací a realitou protagonisty knihy Martina Edelweisse. Jeho hrdinský čin je jediným možným, byť na první pohled ironickým vyvrcholením vnitřního boje o stvrzení vlastní identity.
Gyér világ
Az 1962-ben megjelent Gyér világ Nabokov - sőt a világirodalom - egyik legkülönösebb alkotása; a Lolita mellett ez szerepel rendszerint a száz év száz legjobb regényét felsoroló különféle összeállításokban.
Egy megrázó költemény és a hozzá írt kommentárok alkotják a művet, amely egy nagy költő, John Shade utolsó művének és halálának, valamint egy király száműzetésének történetét meséli el. John Shade 999 soros költeménye önmagában is talányos remekmű: lányának öngyilkossága ihlette a halállal és a túlvilággal való kegyetlen szembenézést, amelyben az életöröm és az élet tragikuma szikrázik össze a nagy kérdéssel: "mily hajnal, mily élet / Várja a síron túl, minő ítélet?".
A költő halála után "barátja" (?), a rejtélyes Charles Kinbote veszi magához a kéziratot, és ellátja kommentárokkal, ám ezekből legfőképpen a Zembla nevű ország királyának, Kedvelt Károlynak a története kerekedik ki: a forradalom kitörése után sokáig a palotájában tartották fogva a királyt, akinek kalandos körülmények között sikerült elmenekülnie, ám az ország új urai egy titkos ügynököt bíznak meg az elpusztításával... Valójában milyen kapcsolat fűzi össze a költeményt és a kommentárokat? És a költőt Kinbote-tal? És ki a gyilkos? Sőt: ki a szerző? Shade alkotja meg a zemblán király alakját, vagy az emigrációba és inkognitóba kényszerített zseniális király írja a költeményt is? Annyi bizonyosan mondható, hogy e talányos műben Nabokov saját életének legnagyobb traumáit dolgozta fel: hogy a bolsevik forradalom miatt el kellett menekülnie hazájából, s hogy a család emigrálása után apját, a liberális politikust 1922-ben Berlinben orosz monarchisták agyonlőtték