Igor Otčenáš

Životopis poslednej veľkej legendy svetovej literatúry 20. storočia Gabriela Garcíu Márqueza je jedinečným dielom a diele jedinečného spisovateľa. Jeho autor, anglický literárny historik a jeden z najuznávanejších znalcov latinskoamerickej literatúry Gerald Martin, ho písal takmer sedemnásť rokov. Podarilo sa mu vytvoriť životopisné a literárnohistorické dielo, ktoré nemá čo do biografického rozsahu a analytickej hĺbky vo svojej kategórii obdobu. Sám veľký spisovateľ Martinovo dielo verejnej označil za svoj prvý "tolerovaný" autorizovaný životopis. To výrazne vyčleňuje túto knihu z množstva literatúry všetkých žánrov, ktorá bola o geniálnom kolumbijskom spisovateľovi a jeho diele doposiaľ napísaná. Martinova kniha je originálnou a obdivuhodne vyváženou syntézou množstva doposiaľ neznámych a nespracovaných biografických faktov a údajov z Márquezovho života s hlbokou a zasvätenou literárnohistorickou analýzou spisovateľovho diela. Je písaná elegantným, no súčasne pútavým štýlom, ktorý prevedie čitateľa magickým labyrintom Márquezovho života a odkrýva jeho dielo v neznámych - a prekvapujúcich! - vzťahoch a súvislostiach.

V knihe je všetko, čo potrebuje futbalový fanúšik vedieť: história slovenských účastí na majstrovstvách sveta, predstavenie všetkých krajín, ktoré sa zúčastnia záverečného turnaja 2010 v Južnej Afrike, najlepší strelci gólov na záverečných turnajoch, súčasné najväčšie hviezdy a ich charakteristiky, rozpis hracích dni na MS 2010 ako aj fotografie s popisom všetkých štadiónov, na ktorých sa MS 2010 budú hrať. V prílohe , ktorá je súčasťou knihy, sa nachádza vložený nástenný plnofarebný plagát slovenskej reprezentácie s rozmermi 65 cm x 40 cm a pavúk, teda graf, kde si môžu fanúšikovia dopisovať všetky výsledky až po finále. Na obálke nájdete najväčšie hviezdy futbalového sveta, obohatené o najlepšieho futbalistu SR za rok 2009 Mareka Hamšíka. Kniha obsahuje množstvo prekrásnych fotografií z tých najrenomovanejších športových agentúr sveta. Z anglického originálu preložil Igor Otčenáš a kapitoly písal a doplňoval nestor slovenskej futbalovej žurnalistiky Jozef Kšiňan.

Jedinečná kniha o Európe krátko po druhej svetovej vojne zachytáva široké spektrum konfliktov, ktorými kontinent prešiel približne v rozmedzí rokov 1944 až 1949. Koniec vojny priniesol explóziu nového násilia naprieč celou Európou. Väzni zabíjali svojich väzniteľov, odbojári zabíjali a pranierovali kolaborantov. Etnické čistky, občianske vojny, znásilňovanie a zabíjanie boli bežné v dňoch, mesiacoch aj rokoch po oficiálnom skončení vojny. Kniha britského historika skúma Európu hnanú túžbou po pomste. Krutý kontinent je šokujúcim portrétom doteraz nepovšimnutej doby bezprávia a hrôz. Ako píše autor, je len akýmsi príjemným mýtom, že akonáhle skončila druhá svetová vojna, všetko sa vrátilo do normálu. Všetko, čo existovalo pred vojnou, bolo zničené, a to nehovoríme iba o dopravnej infraštruktúre, budovách či fabrikách, ale o celom predvojnovom živote. Povojnové roky sa niesli v znamení presídľovania, posúvania hraníc, ale trebárs aj zbavovania sa nepohodlných detí, ktoré v mnohých krajinách zostali po nemeckých vojakoch. Kniha Krutý kontinent je prvá veľká syntéza o danom období, ktorá ukazuje, že podobné dianie a chaos existovali takmer všade v Európe.

Kniha britského filozofa skúma, ako sa na nesmrteľnosť pozerali rôzne civilizácie, pričom rozlišuje štyri základné typy príbehov, ktoré sa v rôznych obmenách tiahnu celými ľudskými dejinami. Každý kriticky rozoberá a prichádza k prekvapujúcemu záveru. Kniha roka podľa časopisu New Scientist sa pohybuje na hranici histórie a filozofie, rozpráva ale aj o technickom pokroku, ktorý nič nezmenil na ľudskej túžbe po večnosti. V knihe dostáva priestor egyptská kráľovná Nefertiti, ale aj Alexander Veľký či príbeh o Frankensteinovi. Ilustrujú našu túžbu po nesmrteľnosti a rozmanité podoby, aké môže nadobudnúť. Podľa autora práve urputná ľudská snaha vzoprieť sa smrteľnosti urobila z našej civilizácie to, čím je. Stephen Cave vyštudoval filozofiu v Cambridge, neskôr pôsobil v diplomacii. Dnes sa naplno venuje písaniu, publikuje eseje, črty a recenzie o filozofii, etike a vede. Prispieva predovšetkým do Financial Times a New York Times. Je autorom oceňovanej knihy Nesmrteľnosť, s manželkou a dcérami žije v Berlíne.

Za koľkými obrazmi sa skrýva toľko vášne a lásky, ale aj toľko tragédií? Fascinujúci príbeh diela Gustava Klimta a jeho modeliek, s ktorými si dejiny zahrali krutú hru. Gustav Klimt patrí k najvýraznejším zjavom svojej doby a tento príbeh by bol výnimočný aj vtedy, keby končil dátumom jeho smrti. On však pokračuje takým nezvyčajným tempom a smerom, až by si mnohí protagonisti radšej priali, aby sa nikdy nestali jeho súčasťou. Obraz Adele Blochovej-Bauerovej patrí k najvýznamnejším dielam moderného umenia. Jeho autorom je charizmatický muž s množstvom vzťahov aj nemanželských detí, žena na obraze pochádza z vyšších kruhov a jej židovská krv zohrá v celom príbehu oveľa väčšiu úlohu, než by si ktokoľvek na začiatku minulého storočia dokázal predstaviť. Autorka knihy zachytáva viac než sto rokov dramatického živote strednej Európy a Viedne, ktorou sa prehnali umelecké avantgardy, ale aj nacisti a povojnové roky sa niesli v znamení budovania mýtu o Rakúsku ako prvej Hitlerovej obeti. Kruté dejiny zmietli časť jej obyvateľov a s nimi aj všetko, čo kedy mali, vrátane vzácnych umeleckých diel, ktorých vznik ako mecenáši moderného umenia podporovali. Kniha opisuje príbeh Gustava Klimta, jeho osudových žien a potomkov, ale aj boj Adelinej netere Marie Altmannovej o navrátenie ukradnutých obrazov a osudy desiatok významných osobností európskeho kultúrneho života, ktorých životy sa pretli za nečakaných okolností.Trailer k filmu:

Náčrt knihy s podtitulom "Dvadsať ponaučení z 20. storočia" vznikol ako dlhý facebookový status, napísaný v lietadle krátko po amerických voľbách. Jeden z najvýznamnejších znalcov novodobých dejín strednej a východnej Európy ním chcel varovať pred opakovaním chýb z minulosti. Na predchádzajúcom turné so zdesením zistil, ako rýchle Američania zabudli na základné historické udalosti, napríklad na hrôzy stalinizmu. V tej chvíli ho napadlo: Na čo všetko sme ešte zabudli? Tvrdí, že práve teraz je pre Američanov a Európanov dôležité pamätať si, čo sa v minulom storočí dialo v tridsiatych rokoch a nepripustiť demontáž právneho štátu. Dnešní autoritári robia to isté ako ich predchodcovia, keď ľudí zahlcujú zlými správami, aby sa dostali do depresie a rezignovali. Snyder tvrdí, že dejiny zmenili smer a dnes postupujú z východu na západ "ako by sa všetko, čo sa udeje u nás, najprv udialo u nich." Aj preto sa v knihe viackrát odvoláva práve na československé dejiny a cituje viaceré osobnosti z tohto regiónu. História sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia. V dvadsiatom storočí európske demokracie podľahli fašizmu, nacizmu a komunizmu. Boli to hnutia, v ktorých vodca alebo strana sľubovali, že vypočujú ľud a ochránia ho pred globálnymi existenčnými hrozbami. Rozumné uvažovanie v nich nahradil mýtus. Európske dejiny ukazujú, že spoločnosti sa môžu rozložiť, demokracie môžu padnúť, etika môže skolabovať a bežní ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných situáciách. História nás môže poučiť aj varovať. Dnes nie sme múdrejší ako Európania, ktorí sledovali, ako demokracia podlieha totalitarizmu. Ale keď sa politický poriadok zdá byť ohrozený, je našou výhodou, že sa môžeme poučiť z ich skúseností a bojovať proti nástupu tyranie, tvrdí autor.

Kniha V zajatí geografie vychádza v dvoch desiatkach krajín a sprevádza ju povesť výnimočného sprievodcu modernými dejinami, ktorý na relatívne malej ploche zhrnul to najdôležitejšie, čo potrebujete vedieť o súčasnom svete. Geografické pomery ovplyvnili vývoj celého ľudstva a dodnes ovplyvňujú správanie politikov. Ich rozhodnutia sú limitované pohoriami, riekami, púšťami aj oceánmi. Ak sa ste sa pýtali, prečo je Putin posadnutý Krymom, prečo boli Spojené štáty predurčené stať sa svetovou veľmocou, alebo čo stojí za čínskou expanziou, máte v rukách tú správnu knihu. V desiatich kapitolách (venovaných Rusku, Číne, Spojeným štátom, Európe, Afrike, Blízkemu východu, Indii a Pakistanu, Japonsku a Kórei, Latinskej Amerike a Arktíde) sa autor pozerá na minulosť, súčasnosť a budúcnosť s použitím máp, úvah a príležitostne aj osobných skúseností. Ponúka pohľad na najdôležitejšie okolnosti, ktoré ovplyvňujú svetové dejiny.

Nová kniha popredného britského historika Keitha Lowea Strach a sloboda je voľným pokračovaním čitateľsky mimoriadne úspešného titulu Krutý kontinent. Kým v prvej knihe autor s pozoruhodnou objavnosťou zobrazil všetky hrôzy povojnovej Európy, jeho nové dielo prináša panoramatický obraz všetkého, čo prišlo v nasledujúcich dekádach - nielen v Európe, ale na piatich kontinentoch. Nový svetový poriadok po roku 1945 znamenal koniec európskych impérií a zrodenie dvoch nových superveľmocí, ktorých spory viedli k novej globálnej studenej vojne. Vedci vyvinuli nové technológie, architekti navrhli nové budovy, ktoré vyrástli z rozvalín miest, politici volali po spoločenských zmenách a ľudia snívali o novom živote. Lowe postavil koncept knihy na výskume osudov obyčajných ľudí z celého sveta a ilustruje zásadné zmeny povojnového sveta na ich príbehoch a premene ich najväčších tráum na príležitosti k zmenám, ktoré majú na naše krajiny, mestá a rodiny dopad ešte aj dnes.

Ľudstvo je na vrchole. A zároveň sme veľmi zraniteľní. Svet sa nachádza na sklonku novej renesancie a stojíme pred otázkou, či sa nám podarí vyťažiť z nej to najlepšie a vyhnúť sa chaosu a rozvratu. Na celom svete sa zlepšuje zdravie a vzdelanie, rastie bohatstvo. Veda prosperuje ako nikdy predtým. Ale tie isté sily, ktoré nám môžu priniesť mnoho výhod, sú zdrojom ohrozenia. V tejto situácii sme už raz boli. Prvá renesancia a osobnosti ako Kolumbus, Kopernik či Gutenberg prekreslili mapy nášho sveta, dali voľnosť informáciám a posunuli západnú civilizáciu zo stredoveku do počiatkov modernej éry. Zaplatili sme ale veľkú daň: spoločenské a náboženské rozkoly, politický extrémizmus, ekonomické šoky, pandémie a iné nepredvídateľné dôsledky objavov a rýchlych zmien. Aj dnes, v našej druhej renesancii, keď čelíme terorizmu, rozpadu politických únií, utečeneckej kríze a nerozvážnym svetovým lídrom, môžeme prosperovať – ak sa dokážeme poučiť z minulosti. Epocha objavov prináša prehľad najväčších súčasných úspechov ľudstva, ale aj hroziacich rizík. Je v našich rukách, ktorý scenár sa naplní.

Tisíce rokov nás vlajky sprevádzajú ako symboly našej hrdosti, našich nádejí a našich snov. Mávame s nimi, pálime ich, pochodujeme pod ich farbami, oslavujeme športové úspechy. A umierame pre ne aj v 21. storočí. Od Číny a jej staronového nacionalizmu, cez mozaikovú identitu Európy a Spojených štátov až po desivý vzostup Islamského štátu, je náš komplikovaný svet plný starých i nových symbolov, ktorým by sme mali rozumieť. Mali by sme porozumieť ich moci, významom a historicko-politickým súvislostiam. Tim Marshall, autor svetového bestselleru V zajatí geografie, skúma v deviatich kapitolách systém vlajok ako symbolov reprezentujúcich štáty, politické zoskupenia či spoločenské organizácie. Kombinuje pritom zasvätenú analýzu aktuálnych udalostí so svetovými dejinami. Do toho zasadzuje symboliku vlajok a ako nás táto symbolika spája, ale aj rozdeľuje.

Je ešte možné o holokauste, tejto zdanlivo uzavretej kapitole ľudských dejín, povedať niečo nové? Kniha amerického historika to robí nielen preto, že si podrobnejšie všíma environmentálne pozadie nacistickej ideológie a premeny jej ústredných cieľov, ale aj preto, že vidí naliehavú paralelu so súčasnosťou, keď sa klimatické zmeny premietajú do svetovej politiky. Svet sa namiesto vízie lepšej budúcnosti čoraz viac zaoberá temnými apokalyptickými scenármi, kde boj o obmedzené prírodné zdroje môže prerásť do veľkých konfliktov. V impozantnom príbehu o vyhladení a prežití, predstavuje Timothy Snyder nové vysvetlenia obrovských ukrutností napáchaných v dvadsiatom storočí a odhaľuje riziká, ktorým čelíme v dvadsiatom prvom. Využívajúc nové pramene z východnej Európy a zabudnuté svedectvá Židov, ktorí prežili, pripomína autor, že masová vražda Židov je udalosť nie tak vzdialená a oveľa pochopiteľnejšia, ako by sme sa nádejali a teda oveľa hrôzostrašnejšia. Holokaust sa začal na temnom a dostupnom mieste v Hitlerovej mysli. Jeho zárodkom bola myšlienka, že odstránenie Židov by mohlo obnoviť rovnováhu a planéte a umožniť Nemcom získať zdroje, ktoré zúfalo potrebovali. Táto predstava o svete sa mohla dať zrealizovať, len ak by Nemecko zničilo iné štáty, čiže Hitlerov cieľ bola koloniálna vojna na európskej pôde. K najväčším stratám na životoch došlo na miestach, kde sa úplne rozpadli politické štruktúry. V bezštátnych zónach zomreli takmer všetci Židia. Pomáhalo im niekoľko ľudí, zopár spravodlivých, ktorých nepodporovali žiadne inštitúcie. Snyder upozorňuje na ponaučenie plynúce z holokaustu a dospieva k záveru, že sme nepochopili moderný vek a ohrozili tým našu budúcnosť. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle a nás tiež.

Jared Diamond ako autor bestsellerov Osudy ľudských spoločností a Kolaps zmenil naše chápanie vzostupov a pádov ľudskej spoločnosti. Svoju monumentálnu trilógiu zakončuje dielom Otrasy: Ako národy riešia svoje krízy, v ktorom vysvetľuje, akým spôsobom sa niektoré národy dokázali vyrovnať s krízami a prečo dokázali prijať selektívne zmeny. Diamond porovnáva, ako sa podarilo šiestim krajinám prekonať krízy, pričom sa oblúk jeho výkladu klenie od vynúteného otvorenia krajiny, ako to bolo v prípade Japonska, cez útok Sovietskeho zväzu proti Fínsku, krvavé puče v Čile a v Indonézii, až po spoločenské transformácie v Austrálii a v Nemecku po druhej svetovej vojne. Pretože Diamond žil v piatich z týchto krajín, pričom hovorí aj piatimi jazykmi, predkladá čitateľovi svoje skúsenosti z prvej ruky. Analyzuje, akým spôsobom jednotlivé krajiny dokázali identifikovať svoju krízovú situáciu, ako si ju dokázali uvedomiť, akým spôsobom prijímali bolestné opatrenia na ich prekonanie, ako dokázali byť voči sebe úprimné a ako sa dokázali poučiť z príkladov iných krajín. K tomu skúma aktuálnu situáciu v Spojených štátoch a širšie v celom svete zoči-voči aktuálnym hrozbám. Dokážeme sa z toho všetkého ponaučiť? Diamondova kniha je zasvätenou sondou do histórie, geografie i antropológie, odhaľuje nám faktory, ovplyvňujúce akým spôsobom sa národy i jednotlivci dokážu vyrovnať s veľkými výzvami. Je to veľké epické dielo v kombinácii s dôvernou úvahou človeka o sebe samom.

Fascinujúca a súčasne vtipná kniha o nepotlačiteľnej potrebe veľkých i malých diktátorov obšťastňovať svet písaným slovom. Už od čias Rímskej ríše mali diktátori nutkanie písať knihy. Ale až v dvadsiatom storočí došlo priam k erupcii tejto diktátorskej obsesie. Titani tohto žánru ako napríklad Stalin, Hitler, Mussolini, Mao či Chomejní produkovali teoretické diela, duchovné manifesty, básnické zbierky, memoáre, ba občas aj poklesnuté romance ako na bežiacom páse. A nekonečná záplava diktátorskej makulatúry dodnes celkom neopadla. Daniel Kalder v tejto brilantne a so sarkastickým nadhľadom napísanej knihe hľadá a nachádza odpovede na základné otázky tohto literárneho žánru: prečo a ako sa produkovanie písaného slova tohto typu, nazývaného z neznámych dôvodov literatúrou, stalo jedným z kľúčových pilierov diktátorských režimov? Čo odhaľujú tieto diela o diktátorovej duši? Ako môžu knihy a gramotnosť všeobecne, o ktorých pozitívnom vplyve nikto seriózny nepochybuje, spôsobovať toľko zla? Ako je možné, že sú knihy na škodu sveta? Pekelná knižnica je knihou o knihách tých najkrvavejších diktátorov ľudskej histórie, presvedčených nielen o svojom historickom poslaní, ale aj o svojom talente a spisovateľskej genialite. Tieto knihy vychádzali v miliónových nákladoch, čítali ich povinne i dobrovoľne, povrchne i extaticky milióny ľudí. Drvivá väčšina z nich už nie je ničím iným, než dobovou kuriozitou a nemá ani hodnotu literárneho braku. O to pútavejšie je poprechádzať sa pod erudovaným autorovým vedením týmto literárnym panoptikom.

Post-apokalyptický román Jacka Londona sa odohráva v roku 2073. Uplynulo už šesťdesiat rokov od červenej smrti, ktorá vyhladila takmer celé ľudstvo a prežilo len pár malých skupiniek, ktoré bojujú o prežitie. Stará civilizácia je v troskách a existuje už len jeden posledný svedok jej dávnej slávy. Starý muž kráča po zarastenom železničnom násype, sprevádza ho mladý zdivočený chlapec. Rozprávanie starého profesora o dobách dávno minulých ťažko nachádza publikum, ktoré by ho počúvalo a chápalo - jeho vnuci už vyrastajú v úplne inom, primitívnejšom svete a vyhliadky ľudstva sú aj pri pohľade na nich neisté. U nás menej známy Londonov román patrí k základným dielam svojho žánru, ktorý sa tiahne od Mary Shelleyovej až ku Cormacovi McCarthymu. Svet prežil katastrofu, z ktorej sa ľudstvo už nemusí pozviechať.

Timothy Snyder v reflexívnej eseji Naša nemoc, poskladanej z fragmentov jeho nemocničných zápiskov, prekračuje hranice svojho tradičného teritória histórie a politiky. Jeho témou je tentoraz aktuálna súčasnosť a bezprostrednou inšpiráciou vlastná skúsenosť s chorobou a životom v Európe a Amerike. Tesne pred koncom roku 2019 ochorel a ocitol sa na pokraji smrti. V súvislosti s tým, čo prežil ako pacient s nesprávnou diagnózou a čakajúci celé hodiny na pohotovosti, rozvíja širšiu úvahu o tom, ako úzko súvisí naše zdravie s našou slobodou. Ak nemá byť zdravie ľudským právom, potom všetky ostatné práva a slobody strácajú zmysel. Naša nemoc je razantnou kritikou komerčného zdravotníctva, čo sa prejavilo okrem iného aj na neschopnosti mnohých štátov - vrátane jeho rodných Spojených štátov - reagovať primerane na krízu v súvislosti so šírením koronavírusu. Snyder ponúka bravúrnu analýzu opakujúceho sa zlyhávania zdravotnej starostlivosti, kde sa zabúda na konkrétneho človeka, degraduje autorita lekárov a nemyslí sa na budúcnosť.

Ak chcete pochopiť, čo sa deje vo svete, pozrite sa na mapu. Svetový bestseller Tima Marshalla V zajatí geografie ukázal, ako sú možnosti každého národa obmedzené horami, riekami, moriami a betónom. Odvtedy sa geografia nezmenila, ale svet áno. V tejto novej objavnej knihe nás Marshall zavedie do desiatich regiónov, ktoré budú formovať globálnu politiku a moc. Zistíte, prečo je zemská atmosféra ďalším bojiskom sveta, prečo sa boj o Tichomorie práve začína a prečo je ďalšia utečenecká kríza v Európe bližšie, než si myslíte. Desať kapitol venovaných Austrálii, Sahelu, Grécku, Turecku, Spojenému kráľovstvu, Iránu, Etiópii, Saudskej Arábii, Španielsku a vesmíru, je podaných s Marshallovým charakteristickým vtipom a nadhľadom. Je to zrozumiteľné a pútavé skúmanie sily geografie, ktorá formuje minulosť, prítomnosť, ale aj budúcnosť ľudstva.