Jana Pácalová

Krásne a bohato ilustrovaná kniha čitateľom predstavuje rozprávky s ústrednou témou – o tom, ako si zaslúžiť princeznú. Pochádzajú z klenotnice slovenských ľudových rozprávok a popisujú strasti, ktoré musia hrdinovia prekonať, aby dobro zvíťazilo nad zlom a princezné boli odkliate, vyslobodené či zachránené. Je úvodnou časťou edície, ktorá prináša najznámejšie i menej známe rozprávky starých materí v pútavom grafickom a ilustračnom prevedení. Je to ideálny darček a kniha, ktorú by vo svojej malej knižnici malo mať každé dieťa.

Codexy tisovské patria k zásadným materiálovým prameňom pre rozprávkové edície publikované v 19. storočí. V Slovenských povestiach Jána Francisciho (1845), Slovenských povestiach Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského (1858-1861) a Dobšinského Prostonárodných slovenských povestiach (1880-1883) bolo na základe tejto zbierky s rôznymi odchýlkami a redakčnými úpravami publikovaných 14 rozprávok – teda temer polovica prameňa (Tri stromy, Z rosy počatá a z deväť matiek splodená žena, Sirota, Žabina kmotra, Pes, Čert slúži, Tri citróny, O troch grošoch, O drahom barancovi, Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná, O človekovi, čo nikdy nehrešil, Cesta k slncu, Nebeská sláva, Sirôtky), z nich najviac v Dobšinského samostatnej edícii. Ďalších 16 textov možno identifikovať v redakčných odkazoch k prameňom rozprávok, ktoré boli skompilované z viacerých textov (Zlatovlasé dietky, O Matúšovi, O jednom kráľovskom synovi, Či jesto pravda na svete, Myšacia bundička, Tri holúbky, Tri píšťalky, Zázračný lekár, Krásny jeleň, Slúžiaca sirota, Ptáča, Hadogašpar, Umrlý Fiľko, Lampa, O Jáchimkovi a Otolienka, Umrlá hlava). Posledných dvanásť odtlačil Jiří Polívka v Súpise slovenských rozprávok. Polívka tiež odtlačil rozprávky Zrkadlo, Hrubý Ďuro, O čižmárikovi, O mlynárovej dcére, Sprostý čižmár, ktoré v dobových zbierkach nevyšli ani na ne nie je odkaz ako na východiskové, resp. potenciálne východiskové varianty. Z takýchto rozprávok ostala doposiaľ nepublikovaná O strige a o učňovi. Okrem tejto vychádzajú v našom vydaní vôbec po prvýkrát aj rozprávky Zlatovlasé dietky, O Matúšovi, O jednom kráľovskom synovi, na ktoré odkazujú redakčné poznámky editorov, ale Jiří Polívka ich nepublikoval. Codexy tisovské reprezentujú podobu rozprávky pred jej kanonizovaním v tlačených zbierkach, predovšetkým v Slovenských povestiach Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského.

Otcom slovenskej rozprávky je Samuel Reuss, hoci dnes za najvýznamnejšieho a najznámejšieho rozprávkara 19. storočia považujeme Pavla Dobšinského. Reuss ako prvý zo slovenských vzdelancov pochopil, že folklórna rozprávka nie je povera, blud, ako tvrdili osvietenci, ale že je súčasťou autentickej ľudovej rozprávky. Jeho historická výnimočnosť je v tom, že svoj záujem o ľudovú rozprávku preniesol na mladú štúrovskú generáciu. Zámerom vydavateľstva je predstaviť slovenskému čitateľovi dnes už neprávom zabudnutého autora a priniesť slovenské rozprávky v ich najčistejšej a najpôvodnejšej verzii, v akej ešte neboli publikované. S Reussom sa vraciame do dávnych čias, keď na revúckej fare zapísal do prázdnych zošitov prvé rozprávky a ku každej napísal aj komentár. Reussove rozprávky sa v porovnaní s Dobšinským líšia v mnohých detailoch. Napríklad v rozprávke Lomidrevo kladie Reuss dôraz na družnosť a priateľstvo hlavného hrdinu, kým u Dobšinského je to skôr samoľúby a márnomyseľný silák. Pri čítaní Rozprávok starých Slovákov hlboko vnímame čaro rozprávania, ktoré zvýrazňuje vysokú a čistú morálku hlavných postáv, ako to vyzdvihuje aj autor vo svojich komentároch. Sám si nesmierne cenil ľudové rozprávky, ktoré podľa neho vypovedajú o národnom živote našich predkov. Bol presvedčený o starožitnosti slovenskej kultúry a rozprávky považoval za autentické historické pramene. Výborný znalec slovenskej rozprávky Ondrej Sliacky nazval rozprávku literárnym evanjeliom. Podľa neho je rozprávka podobne ako evanjelium dobrou zvesťou, posolstvom o láske a dobre. Bez šťastného konca ako v rozprávke si nemožno predstaviť zmysluplný ľudský príbeh, ak nechceme veriť v ničotu a zatratenie.

Otcom slovenskej rozprávky je Samuel Reuss, hoci dnes za najvýznamnejšieho a najznámejšieho rozprávkara 19. storočia považujeme Pavla Dobšinského. Reuss ako prvý zo slovenských vzdelancov pochopil, že folklórna rozprávka nie je povera, blud, ako tvrdili osvietenci, ale že je súčasťou autentickej ľudovej rozprávky. Jeho historická výnimočnosť je v tom, že svoj záujem o ľudovú rozprávku preniesol na mladú štúrovskú generáciu. Zámerom vydavateľstva je predstaviť slovenskému čitateľovi dnes už neprávom zabudnutého autora a priniesť slovenské rozprávky v ich najčistejšej a najpôvodnejšej verzii, v akej ešte neboli publikované. S Reussom sa vraciame do dávnych čias, keď na revúckej fare zapísal do prázdnych zošitov prvé rozprávky a ku každej napísal aj komentár. Reussove rozprávky sa v porovnaní s Dobšinským líšia v mnohých detailoch. Napríklad v rozprávke Lomidrevo kladie Reuss dôraz na družnosť a priateľstvo hlavného hrdinu, kým u Dobšinského je to skôr samoľúby a márnomyseľný silák. Pri čítaní Rozprávok starých Slovákov hlboko vnímame čaro rozprávania, ktoré zvýrazňuje vysokú a čistú morálku hlavných postáv, ako to vyzdvihuje aj autor vo svojich komentároch. Sám si nesmierne cenil ľudové rozprávky, ktoré podľa neho vypovedajú o národnom živote našich predkov. Bol presvedčený o starožitnosti slovenskej kultúry a rozprávky považoval za autentické historické pramene. Výborný znalec slovenskej rozprávky Ondrej Sliacky nazval rozprávku literárnym evanjeliom. Podľa neho je rozprávka podobne ako evanjelium dobrou zvesťou, posolstvom o láske a dobre. Bez šťastného konca ako v rozprávke si nemožno predstaviť zmysluplný ľudský príbeh, ak nechceme veriť v ničotu a zatratenie.

Krásne a bohato ilustrovaná kniha čitateľom predstavuje rozprávky s ústrednou témou – o tom, ako si zaslúžiť princeznú. Pochádzajú z klenotnice slovenských ľudových rozprávok a popisujú strasti, ktoré musia hrdinovia prekonať, aby dobro zvíťazilo nad zlom a princezné boli odkliate, vyslobodené či zachránené. Je úvodnou časťou edície, ktorá prináša najznámejšie i menej známe rozprávky starých materí v pútavom grafickom a ilustračnom prevedení. Je to ideálny darček a kniha, ktorú by vo svojej malej knižnici malo mať každé dieťa.