Milorad Pavić

Tmeliacim prvkom troch relatívne samostatných príbehov románu Druhé telo je kamenný prsteň z obdobia Etruskov, „živá voda“ z troch prameňov – šťastia, lásky a zdravia a teória o vzkriesení, „druhom tele“ – presvedčenie, že pri vzkriesení nejde o vzkriesenie duše, ale vzkriesenie tela, toho tela, v ktorom sme žili. Hlavný hrdina, mŕtvy spisovateľ, čiastočne alter ego samého Pavića, dostane do daru kamenný prsteň. V súvislosti s legendami, čo sa o ňom dozvedel, začína pátrať po jeho pôvode, pričom zistí, že podobný prsteň vlastnili aj veľké postavy srbského písomníctva Zaharija Orfelin a Gavril St. Venclović – obidvaja sa predstavia v príbehoch o tajomnom kamennom prsteni a peripetiách spojených s jeho získaním či vlastnením. Knižka je napísaná tradične strhujúco, s maximálnym rozprávačským zanietením, novinkou sú sebaironické poznámky, aké sa v doterajších Pavićových románoch nevyskytli

Milorad Pavić (1929 -2009), najprekladanejší srbský spisovateľ. Publikoval 50 autorských diel, romány, poviedky, básne a divadelné hry, bol niekoľkokrát kandidátom Nobelovej ceny za literatúru. Najznámejšie jeho dielo je Chazarský slovník (1984), ktoré bolo preložené do viac ako 30 jazykov. Pavićov prínos do literatúry spočíva hlavne vo formálnych experimentoch a inováciách. V knihe poviedok narába s mystikou a históriou Balkánu a Orientu, z ktorých nám pripravil mimoriadne silný elixír autorskej fikcie.

Nejnovější kniha balkánského magického realisty přináší v osmatřiceti kapitolách fiktivní příběhy o osmatřiceti zemích a jejich literaturách. Pavić nechává vyprávět autory, kteří žijí pouze v jeho fantazii o svých městech, mezi nimiž nemůže chybět ani Praha. Jedinečná hra se čtenářem, v níž se odráží kouzelný svět autora fenomenální knihy-románu Chazarský slovník.