Steve Peifer

Jeden veľký sen je príbeh Stevena Peifera a jeho manželky, ktorí po traumatickej rodinnej udalosti zasvätia svoj život pomoci druhým. Aby neostali v prostredí, v ktorom utrpeli bolestnú stratu, rozhodli sa odísť na dvanásť mesiacov do Kene. Videli, ako choroby, sucho, hlad, korupcia ovplyvňujú každodenný život Afričanov. Napokon sa pôvodne rok trvajúci pobyt v Afrike stal pre manželov Peiferovcov celoživotnou misiou. Zo Steva, manažéra jednej z najväčších amerických firiem v oblasti výpočtovej techniky, ktorý predtým riadil prácu tisícov ľudí, sa stal v Keni učiteľ, ktorý pomáha deťom osvojiť si základy práce s počítačom a pomocou sponzorov zabezpečuje pravidelnú stravu pre žiakov kenských štátnych škôl. Postavil prvé počítačové centrum v Keni a ďalších 20, ktoré sú umiestnené v bezprostrednej blízkosti kenských vidieckych škôl. Skôr ako som odišiel, musel som sa opýtať učiteľky: "Prečo toľko žiakov leží na zemi?" Mal som sa vrátiť do zeme bejzbalu, aby som pokračoval v sľubnej kariére v lukratívnom svete informačných technológií. Bol som "len pár centimetrov od istého úniku", kým mi učiteľka nepovedala: "Dnes je štvrtok. Väčšina týchto detí od pondelka nič nejedla. Ak by sa pokúsili vstať alebo čo i len posadiť, omdleli by." Vo chvíli, keď som počul tieto slová, pochopil som, že môj život by nikdy nemohol byť rovnaký ako predtým. Bolo to jasné, ako keď zapálite svetlo v tmavej miestnosti. Hlboko vo svojom srdci som si uvedomil, že z Afriky nikdy nebudem môcť odísť - hoci malo potrvať istý čas, kým toto rozhodnutie spracovala i moja hlava.

Jeden veľký sen je príbeh Stevena Peifera a jeho manželky, ktorí po traumatickej rodinnej udalosti zasvätia svoj život pomoci druhým. Aby neostali v prostredí, v ktorom utrpeli bolestnú stratu, rozhodli sa odísť na dvanásť mesiacov do Kene. Videli, ako choroby, sucho, hlad, korupcia ovplyvňujú každodenný život Afričanov. Napokon sa pôvodne rok trvajúci pobyt v Afrike stal pre manželov Peiferovcov celoživotnou misiou. Zo Steva, manažéra jednej z najväčších amerických firiem v oblasti výpočtovej techniky, ktorý predtým riadil prácu tisícov ľudí, sa stal v Keni učiteľ, ktorý pomáha deťom osvojiť si základy práce s počítačom a pomocou sponzorov zabezpečuje pravidelnú stravu pre žiakov kenských štátnych škôl. Postavil prvé počítačové centrum v Keni a ďalších 20, ktoré sú umiestnené v bezprostrednej blízkosti kenských vidieckych škôl. Skôr ako som odišiel, musel som sa opýtať učiteľky: "Prečo toľko žiakov leží na zemi?" Mal som sa vrátiť do zeme bejzbalu, aby som pokračoval v sľubnej kariére v lukratívnom svete informačných technológií. Bol som "len pár centimetrov od istého úniku", kým mi učiteľka nepovedala: "Dnes je štvrtok. Väčšina týchto detí od pondelka nič nejedla. Ak by sa pokúsili vstať alebo čo i len posadiť, omdleli by." Vo chvíli, keď som počul tieto slová, pochopil som, že môj život by nikdy nemohol byť rovnaký ako predtým. Bolo to jasné, ako keď zapálite svetlo v tmavej miestnosti. Hlboko vo svojom srdci som si uvedomil, že z Afriky nikdy nebudem môcť odísť - hoci malo potrvať istý čas, kým toto rozhodnutie spracovala i moja hlava.