Miroslav Pekník

Súbor prác popredných slovenských historikov mapuje počiatky a vývoj slovenského parlamentarizmu. Od zvýšeného politického úsilia Slovákov v rokoch meruôsmych, ktoré prinieslo vznik prvej SNR, sleduje vývoj ďalších národných rád až po súčasnosť. P ublikácia Slovenské národné rady a cesta k parlamentarizmu, ktorú pripravil kolektív autorov z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (ÚPV SAV) na čele s Miroslavom Pekníkom, je jednou z noviniek vydavateľstva SAV - VEDA. "Kniha vyšla pri p ríležitosti Roka prvej Slovenskej národnej rady, ktorým si Slovensko pripomenulo 160. výročie vzniku prvej SNR v roku 1848. Je to prepracované a doplnené vydanie obsahujúce štúdie zo všetkých období Slovenských národných rád, od spomínanej prvej SNR cez obdobie po roku 1918, povstaleckej a neskôr povojnovej SNR, národných rád v roku 1968, po revolúcii 1989 a najmä obdobie po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993," pre TASR, šéfredaktor vydavateľstva VEDA: Emil Borčin

Toto dielo patrí k prvým rozsiahlejším prácam, v ktorých sa pokúsili autori z rôznych vedných disciplín - politológie, sociológie, filozofie, histórie, ale aj ďalších - nanovo zachytiť viaceré aspekty meniacej sa slovenskej spoločnosti. Sledovali nielen zmeny na politickej scéne, integračné problémy, ale aj vývoj ekonomiky, cirkevnú otázku, slovensko-české vzťahy, menšinovú problematiku a ďalšie témy súvisiace so sociálnym vývojom a budovaním demokratického systému. Vzhľadom na šírku tematického záberu predstavuje publikácia mimoriadny edičný počin. Roky po Novembri 1989 a vzniku samostatnej Slovenskej republiky predstavujú obdobie prevratných zmien takmer vo všetkých oblastiach politického, ekonomického a spoločenského života. Preto bolo opodstatnené, že Ústav politických vied SAV spolu s ďalšími inštitúciami a jednotlivcami skúmal túto problematiku a podal svedectvo o vývoji i zmenách, ktorými Slovenská republika prešla počas tohto obdobia.

Organizátori a účastníci vedeckej konferencie na tému Milan Hodža - štátnik a politik si uvedomovali, že ide o výnimočnú postavu slovenských dejín. Hodnotili túto osobnosť ako novinára, publicistu, historika, politológa, pričom sa sústreďovali na jeho politický, ale aj vedecký profil. Konferencia o Hodžovi urobila prvý a rozhodný krok jeho návratu do našich národných dejín. Vydanie rovnomenného zborníka štúdií vyvolalo medzi odborníkmi i širokou verejnosťou značnú pozornosť, o čom svedčia aj dve rýchlo rozobrané vydania.

Slovenská spoločnosť zviedla o SNP a jeho odkaz svoj vnútorný zápas. Väčšina historickej obce akceptovala takú koncepciu Povstania, ktorá sa usilovala o nápravu prevrátených hodnôt. Išlo o zdôraznenie významu nekomunistického občianskeho odboja a úlohy armády, pričom by nebol dezavovaný zástoj komunistov a partizánskeho hnutia. Formovanie historického vedomia spoločnosti je dlhodobý, nikdy sa nekončiaci proces, preto treba verejnosť s výsledkami bádania o SNP aj naďalej systematicky a korektne oboznamovať, aby slovenská spoločnosť aj v budúcnosti vnímala povstanie ako jeden z významných míľnikov svojej histórie. (Poznámka vydavateľov: Keďže Igor Uhrík, autor štúdie Slovenské národné povstanie v amerických a britských archívoch (s. 286 311), v záverečnej fáze prípravy publikácie nemal možnosť podieľať sa na korektúrach svojej práce, text publikovaný v tomto zborníku nie je ním autorizovaný.

Organizátori a účastníci vedeckej konferencie na tému Milan Hodža - štátnik a politik si uvedomovali, že ide o výnimočnú postavu slovenských dejín. Hodnotili túto osobnosť ako novinára, publicistu, historika, politológa, pričom sa sústreďovali na jeho politický, ale aj vedecký profil. Konferencia o Hodžovi urobila prvý a rozhodný krok jeho návratu do našich národných dejín. Vydanie rovnomenného zborníka štúdií vyvolalo medzi odborníkmi i širokou verejnosťou značnú pozornosť, o čom svedčia aj dve rýchlo rozobrané vydania.

Kniha o Dr. Antonovi Štefánkovi je najnovším výsledkom dlhoročnej koncepčnej práce Ústavu politických vied SAV v oblasti výskumu slovenského politického myslenia 19. a 20. storočia. Ten sa primárne zameriava na komplexné zhodnotenie výrazných osobností slovenskej politiky v uvedenom období (Milan Hodža, Martin Rázus, Ferdinand Juriga, Ivan Dérer, Vavro Šrobár) tak, že v ňom autori uprednostňujú interdisciplinárny prístup spolupráce vedeckého kolektívu pred individuálnymi odbornými pohľadmi. Týmto spôsobom sa postupovalo aj pri výskume osobnosti Dr. Antona Stefánka, ktorý sa zapísal nielen do histórie slovenskej a československej politiky ako aktívny predstaviteľ hlasizmu a ideológie čechoslovakizmu, funkcionár agrárnej strany, minister školstva a národnej osvety, minister unifikácií, ale aj ako zakladateľ a významná osobnosť sociologickej vedy na Slovensku. Bol profesorom aplikovanej sociológie a zastával aj post rektora Univerzity Komenského v Bratislave. Vydanie tejto knihy svojimi vedeckými pohľadmi na vybrané témy Štefánkovho života a jeho bohatej spoločensko-politickej a vedecko-akademickej činnosti môže zaujať nielen odbornú komunitu , ale aj politikov, študentov a časť laickej verejnosti, ktorá sa zaujíma o výrazné osobnosti slovenských novodobých dejín.

Kniha Republika Česko-Slovensko je ďalšou publikáciou zo série odborných a vedeckých prác, ktoré vznikli na pôde Ústavu politických vied SAV v uplynulých rokoch. Jej autorský kolektív tvoria poprední a rešpektovaní odborníci slovenskej a českej vedeckej a vedecko-pedagogickej komunity, ktorí pôsobia a publikujú vo viacerých vedných odboroch, čím sa zabezpečila komparácia viacerých prístupov a interdisciplinarita interpretácie slovenského a českého politického diskurzu v oblasti výskumu utvárania a existencie spoločnej česko-slovenskej štátnosti. Tento štátny útvar i celá epocha jeho existencie zostáva živou a stále diskutovanou súčasťou dejín Čechov a Slovákov. Základnou líniou diela je prezentácia širokého pohľadu na vznik Česko-Slovenska a priblíženie jeho následného formovania. Publikácia svojím záberom a jeho pestrosťou prekračuje úzko historický pohľad na problémy, od pôsobenia ktorých uplynulo už vyše sto rokov, ale stále sa o nich ešte v rôznych podobách diskutuje. V aktuálnych súvislostiach sa analyzujú politické, právne, vojenské, sociálno-ekonomické, kultúrne a iné aspekty sledovaného historického obdobia. Skúmajú sa aj medzinárodnopolitické aspekty týchto procesov. Cennou súčasťou publikácie sú príspevky o regionálnych aspektoch pôsobiacich pri vzniku Česko-Slovenska.

Publikácia predstavuje ďalší vedecký výstup z dlhodobého systematického výskumu, ktorý sa realizuje na pôde Ústavu politických vied SAV. Autorskému kolektívu sa podarilo podať ucelený pohľad na vznik samostatnej slovenskej štátnosti v roku 1993. Následne niekoľkí autori, vymedzenú problematiku doplnili aj o ďalšie pohľady, napríklad v oblasti zahraničnej politiky, vzťahu médií a politiky, ako aj o širšie filozoficko-politologické úvahy. Pozornosť venovali aj výskumu zániku spoločnej česko-slovenskej štátnosti. Vedecký projekt „Cesta slovenskej politiky k samostatnému štátu (1989 – 1993)“ bol od samého začiatku koncipovaný tak, že jeho výsledky budú využívané tiež v aplikovanej podobe – pre potreby učiteľov základných a stredných škôl. Publikácia prináša mnoho zaujímavých a nových informácií a súvislostí, ktoré môžu zaujať tiež širšiu verejnosť.

Predložená monografia je ďalšou zo série odborných a vedeckých prác, ktoré vznikli na pôde Ústavu politických vied SAV v súvislosti s témou Osobnosti slovenskej politiky. Autorský kolektív je zložený z popredných a rešpektovaných odborníkov slovenskej a českej vedeckej a vedecko-pedagogickej komunity, ktorí pôsobia a publikujú vo viacerých vedných odboroch, čím bola zabezpečená komparácia rozličných prístupov a interdisciplinarita interpretácie slovenského a českého politického diskurzu v skúmanej problematike. Každá generácia historikov by sa mala vysloviť ku kľúčovým otázkam národných dejín, ktoré majú byť zasadené do širšieho medzinárodného kontextu, v našom prípade aspoň do stredoeurópskeho. Príležitosťou k vydaniu ďalšej významnej publikácie Ústavu politických vied SAV v rámci projektu „Osobnosti slovenskej politiky – Dni Milana Hodžu“, bolo sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 1920. Je to výročie, ktoré by sa každý rok malo spomenúť už len preto, že podpisom Trianonskej mierovej zmluvy Slovensko v rámci Československa získalo definitívne svoju medzinárodne uznanú južnú hranicu, ktorá zavŕšila úsilie slovenskej politickej elity v spolupráci s českou politickou elitou o medzinárodne potvrdený koniec rakúsko-uhorskej monarchie.

Medzi najvýznamnejších slovenských politikov pred vznikom Česko-Slovenska patrí nesporne Matúš Dula. Dlhodobo pôsobil vo vedení Slovenskej národnej strany. Jeho činnosť mala však aj podstatne širší záber, keď sa v prospech slovenského národa angažoval i v hospodárskej a kultúrnej sfére. Ako advokát v politických procesoch zastupoval slovenských aj rumunských politikov. Matúš Dula svojím politickým myslením a konaním predstavuje viac ako polstoročie slovenskej politiky. Rozhodujúce obdobie jeho pôsobenia sa viaže k existencii Slovákov v habsburskej monarchii. Po skončení volebnej pasivity (1884 – 1901) sa výrazným spôsobom podieľal na účasti Slovenskej národnej strany v uhorských parlamentných voľbách v roku 1901. Aj jeho zásluhou dosiahla slovenská politika neskôr, v roku 1906, svoje najlepšie volebné výsledky v Uhorsku. Pod jeho vedením sa v máji 1918 konala rozhodujúca neverejná štátoprávna porada slovenských politikov v Martine, v septembri 1918 v Budapešti stretnutie o utvorení Slovenskej národnej rady a 30. októbra 1918 v Martine zhromaždenie, ktoré prijalo Deklaráciu slovenského národa. Vznik Česko-Slovenska sa stal vyvrcholením aktivít slovenskej politiky v Uhorsku a súčasne predstavuje aj vrchol politickej kariéry Matúša Dulu.