Marica Pirošíková

Cieľom publikácie je poskytnúť odbornej verejnosti komplexný súbor významných rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), vyhlásených proti Slovenskej republike. Autorky, zástupkyne Slovenskej republiky v konaní pred ESĽP, rozhodnutia systematicky usporiadali podľa jednotlivých práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd s cieľom napomôcť čitateľovi ľahko vyhľadať potrebné informácie. V publikácii sú obsiahnuté tie časti rozhodnutí, v ktorých sa ESĽP zaoberal skutočnosťou, či došlo k porušeniu konkrétneho ľudského práva alebo slobody. Nie sú v nej rozhodnutia, v ktorých tento medzinárodný súdny orgán sťažnosti neprijal z dôvodu nesplnenia iných podmienok prijateľnosti sťažnosti, ako je ich zjavná nepodloženosť. Vzhľadom na uvedené sa autorky venujú namietanému porušeniu práva na prerokovanie veci v primeranej lehote len okrajovo. Hoci sú sťažnosti na porušenie iných práv menej početné, majú pre slovenskú právnu prax veľký význam. Práve z tohto dôvodu sa autorky rozhodli oboznámiť s nimi slovenskú odbornú verejnosť. Publikácia je určená pre zamestnancov orgánov ochrany práva, predovšetkým pre sudcov, prokurátorov a advokátov a je užitočnou literatúrou pre ašpirantov na uvedené právnické povolania.

Publikácia približuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých vyplýva, za akých okolností bola žaloba na ochranu osobnosti vyhodnotená týmto medzinárodným súdom ako účinný prostriedok nápravy a za akých okolností dospel k opačnému záveru a zabezpečil sťažovateľom priamy prístup k medzinárodnej ochrane. Na tento účel publikácia analyzuje konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásené proti Slovenskej republike, identifikuje nedostatky slovenskej aplikačnej praxe a následne formuluje odporúčania pre jej zosúladenie s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi. „Analýza judikatúry v komparácii s aplikáciou zákonnej úpravy v Občianskom zákonníku a iných právnych predpisoch vyúsťuje k pomenovaniu tzv. slabých a diskutovaných miest, a to najmä ohľadne postmortálnej úrovne ochrany osobnosti v slovenskom právnom poriadku, ktorá sa javí ako značne nedostatočná či medzerovitá.“ prof. JUDr. Ján Cirák, CSc. „Predložené dielo je veľkým prínosom pre rozvoj vedy občianskeho a európskeho práva a formulované závery sú prínosom pre legislatívu a budú užitočné pre prax. Návrhy de lege ferenda sú okamžite využiteľné v legislatívnom procese na účel zlepšenia, precizovania právnej úpravy ochrany osobnosti.“ prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc.