Irena Pišútová

Ľudové sklo vychádza v edícii Tradícia dnes a podrobne mapuje históriu slovenských sklární a ich výrobkov. Pojem „ľudové sklo“ definuje autorka ako sklo, ktoré síce nebolo vyrábané domácky, ale sklárskymi robotníkmi v jednotlivých sklárňach, no tieto výrobky zohrali v minulosti významnú úlohu pre obyvateľov vidieka. Keďže výroba skla závisela od miestnych zdrojov vody, dreva a kremičitého piesku, boli sklárne prevádzkované najmä v oblastiach s bohatým výskytom lesného porastu a vody. Oblasť dnešného Slovenska bola teda pre sklárne ideálnym prostredím. Aj preto tu zaznamenali historici rozsiahly výskyt sklárskych hút v období od 14. do 20. storočia. Na našom území ich v tomto období pracovalo na cirkevnom, či feudálnom majetku až okolo stovky. Sklené výrobky si mohli dovoliť len bohaté vrstvy obyvateľstva, akými bola šľachta a cirkev. Bohatí mešťania začali sklené výrobky využívať až začiatkom 18. storočia. Až v 19. storočí sa však používanie skla rozšírilo aj medzi roľníkmi na vidieku. Sklo určené pre chudobnejších sa vyrábalo z obyčajného sodnodraselného skla. Takáto roztavená surovina sa spracovávala naberaním na dlhú tyč sklárskej píšťaly a následným fúkaním alebo liatím do formy.

Tvorba výtvarníčky Zuzany Vaňousovej má tie isté atribúty vnímania výtvarného umenia. Podchádza zo známej rodiny Kronerovcov, ktorá dala slovenskej kultúre významné osobnosti v oblasti umenia. Zuzana Vaňousová sa narodila 6. júla 1922 na Kysuciach, v Staškove pri Čadci. Počas svojej viac ako tridsaťročnej aktívnej výtvarnej tvorby sa venuje maľbe na sklo a tvorbe akvarelu. Vaňousová vo svojej tvorbe dokazuje, že najumeleckejšie a najvýstižnejšie sú tie diela, v ktorých maliarka postupuje podľa vlastnej fantázie a intuície podloženej vlastnými spomienkami, zážitkami ovplyvnenými výchovou i tradíciou (Považie, Kysuce). Zuzana Vaňousová nesporne patrí v oblasti maľby na skle k výtvarníčkam, ktoré presadzujú svoj vlastný rukopis. Autorka vychádza z pevnej kompozičnej skladby prezentujúc široký a náročný program, ktorý precízne realizuje v posledných rokoch. Premysleným programom pripomína vo svojich maľbách na skle námety z ľudových piesní z Kysúc podaných jej vlastnou výtvarnou rečou, ktoré farebne odlišuje, najmä keď ide o zobrazenie zvykov, napr. na Luciu, Mikuláša, Troch kráľov alebo sú to spomienky na sviatky veľkonočné, vianočné, atď. Počas svojej umeleckej aktivity sa zúčastnila mnohých kolektívnych výstav insitného umenia doma i za hranicami. Samostatne vystavovala v Prahe, Karlových Varoch, Bratislave, Košiciach, Martine, Nitre, Púchove, Považskej Bystrici, Trenčíne, na Myjave, v rodnom Staškove, v Novom Meste nad Váhom i v Piešťanoch. Jej diela sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea aj Národopisného múzea v Prahe. V súkromných zbierkach sa jej diela nachádzajú v USA, Austrálii i viacerých krajinách Európy. Kniha obsahuje kapitoly: Kysucké detstvo, Život prozaický i umelecký, "Človečina" Zuzany Vaňousovej, Dva svety, Zuzana vaňousová - Life and Art, Ocenenia, prezentácie a výstavy...

Nová publikácia Ireny Pišútovej Fajansa na Slovensku nadväzuje na jej úspešné dielo z edície Ľudové umenie na Slovensku, vydavateľstva Tatran z roku 1981. Novinka UĽUV-u v edícií Tradícia dnes prináša texty doplnené o nové informácie, ktoré autorka získala v priebehu svojho pôsobenia v odbore za posledných dvadsať rokov. Pribudla aj nová kapitola o habánskej keramike na strednom Slovensku, ale azda najväčším prínosom je úplne nový výber fotografií. Autorka okrem predmetov zo súkromných zbierok zberateľov prezentuje vo svojom diele fotografie zbierkových predmetov z Balneologického múzea v Piešťanoch, Múzea mesta Bratislavy, Podunajského múzea v Komárne, Slovenských národných múzeí v Bratislave a v Martine, Etnografického múzea, Múzea Červený Kameň v Častej, Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, Záhorského múzea v Skalici a Západoslovenského múzea v Trnave. Unikátne fotografie dopĺňa aj zoznam značiek džbánkárov alebo dielní, v ktorých bola fajansa vyrobená. Publikácia vychádza v rovnocennej, dvojjazyčnej slovensko-anglickej mutácii.