Juraj Raýman

Za siedmimi horami. Za siedmimi dolami. A ešte o poriadny kus ďalej, tam, kde sa končia všetky konce sveta, odkiaľ je všade ukrutne ďaleko, na čistinke uprostred čierneho lesa stojí chalúpka. Nestojí rovno. Krčí sa, lebo je už veľmi stará. V chalúpke sedia starký a starenka. Tiež sa krčia. Obaja majú po stotri rokov a navyše je v chalúpke dosť nízky strop. Sedia, sedia, z obloka hľadia, kedy-tedy pozrú jeden na druhého a vzdychnú. „Starí sme. Starí a skúsení,“ riekne starká. „Veru.“ Prikývne starký. „Všetko sme už videli. Už nás nič neprekvapí.“ Usmejú sa jeden na druhého a potom sa zasa zadívajú z okna a čas im pekne plynie. Čože je za oknom také zaujímavé? To, čo posledných stotri rokov o tomto čase. Sedmoro hôr a sedmoro dolín. Na nebi žmúria studené hviezdy. Do korún stromov sa ukladá spať vietor. Krajinu prikrýva snehová perina. „Počuješ?“ zašepká starenka. Podoprie si ucho kostnatou dlaňou a započúva sa do ticha. Starček už nemá taký sluch ako zamlada. Nakloní hlavu, natŕča obe uši k oknu: „Tuším čosi vŕzga.“ Starenka súhlasne prikývne: „To vŕzga sneh. Idú Vianoce.“ Kým Vianoce prejdú sedmoro hôr a dolín, zoderú sedmoro topánok a sedmoro čižiem. Keď vstupujú do chalúpky, nečudo, že sú mierne namrzené, páchnu kyslastým potom a vôbec sa netvária slávnostne. Ale starček so starenkou si za tie roky už zvykli. Pre nich pravé Vianoce vyzerajú takto.

Vysoko vo vrchoch, hlboko v divočine, ďaleko od civilizácie, vyrástol Emil z Hôr. Žil sám, no nebol osamelý. Nič mu nechýbalo, nič ho nezlostilo, ani nevyrušovalo. Ale len dovtedy, kým zo záveja pred jaskyňou nezachránil skrehnutého osvetovo-propagačného pracovníka Horáca Huberta Halapartňu, ktorý mu z vďaky za záchranu života, a trocha aj z vypočítavosti (takí už osvetári bývajú), ukázal portrét tajomnej Princeznej s hrčou. Stačil jediný pohľad do Hrčandinych očí a Emil sa osudovo zaEmiloval. Odrazu mu v rodnej divočine začalo neznesiteľne chýbať čosi, čo dovtedy nepoznal láska. Pre lásku sú mladí muži ochotní riskovať rôzne nerozvážnosti a Emil nebol iný. Opustil divočinu, vydal sa s Horácom na cestu do civilizácie a ku koncu príbehu si dokonca obliekol nohavice.

V druhom pokračovaní veselých večerníčkových príbehov sa dozviete, s čím všetkým a na čo všetko sa dokážu hrať dvaja malí bratia – nezbedník Ben a mudrlant Tom. Vysedia z vajíčka kuriatko alebo sa im vyliahne nebezpečný bratožravý dinosaurus? Podarí sa im vymyslieť niečo, čo ešte nikto nevymyslel? Ako dopadne ich odvážny boj so zlým počasím? Čo sa stane s ich bratskou láskou, keď si športovanie pomýlia so súťažením? Dokáže Tom vyliečiť Bena zo zlatej horúčky a pošťastí sa Benovi urobiť pre Toma najlepšiu oslavu na svete?

Alica má desať rokov a staršieho brata, ktorý sa volá Milan. Keď bola Alica malá, dala mu vlastné meno – Hlavička, podľa ochrannej prilby, s ktorou pre vlastnú bezpečnosť chodí aj do postele. Kvôli bratovým záchvatom neboli Hlavičkovci v paneláku na sídlisku veľmi obľúbení. Preto keď sa rodina presťahuje do osamelého domu na vidieku, rozhodne sa Alica jeho existenciu pred deťmi z nového susedstva zatajiť. Ale darí sa jej to len dovtedy, kým situáciu neskomplikuje záhadné zmiznutie oboch rodičov. Aby ich Alica našla, musí prekonať rozpaky, priznať novým kamarátom pravdu, požiadať ich o pomoc a zapojiť do pátracej akcie aj svojho neobyčajného brata. Dobrodružný príbeh o inakosti, akceptácii a priateľstve, v ktorom nechýba kriminálna zápletka, cvičené myši, šialený psychiater a náznaky prvej lásky.

Drsne a hutne napísaná dráma muža, ktorý cestou zo služobnej cesty zrazí vlastnú smrť.

Krajina okolo nás sa mení a zvieratká sa dostávajú do problémov. Mladý orliak si nevie nájsť dosť starý a pevný strom, na ktorom by si mohol postaviť hniezdo, bratia hovniváli nemajú z čoho gúľať guľky, pretože na lúkach sa prestalo pásť. Príbehy z lúk a mokradí vysvetľujú deťom environmentálne súvislosti a ukazujú, že to, čo my ľudia vieme v prírode pokaziť, dokážeme aj napraviť. A tak by to malo byť aj naozaj. Či len v rozprávke? V Bratislavskom regionálnom ochranárskom združení sme sa rozhodli vydať knižku detských rozprávok a preložiť tak environmentálne súvislosti do jazyka detí. Keďže sme v prvom rade ochranári a nie rozprávkari, na pomoc sme si zavolali troch známych slovenských spisovateľov – Veroniku Šikulovú, Juraja Raýmana a Máriusa Kopcsaya, ktorí majú všetci k prírode a jej ochrane veľmi blízko. Títo traja autori prepísali naše dlhoročné skúsenosti s ochranou druhov a biotopov do krásnych príbehov o zvieratkách. Napísali rozprávku o orliakovi, ktorý si nevedel nájsť dosť starý a pevný strom na hniezdenie, o dážďovníkovi, ktorý sa nemal kam vrátiť, pretože dom, v ktorom býval, zateplili, o bratoch hovniváloch z opustenej lúky, na ktorej sa prestalo pásť, o rybách v rýchlom, napriamenom Dunaji a o vtákovi strakošovi, ktorého hmyz, ubúdajúci z krajiny, postavil pred súd. Spolu takto vytvorili päť pútavých príbehov, ktoré svojimi ilustráciami doplnil Viliam Slaminka. Takto vznikla kniha ochranárskych rozprávok s názvom Príbehy z lúk a mokradí.

Rozprávka pre deti (a miestami i pre dospelých) so zdravou dávkou irónie a humoru, plná rôznorodých postáv - počnúc starčekom a starenkou, moróznymi Vianocami, statočným hlavným hrdinom či prostoduchými zbojníkmi, pokračujúc hovoriacou sliepkou a neviditeľnou princeznou, až po chichotajúcich sa anjelov, svätého Petra, zlostného čerta, šikovného medveďa, jeho matku mačku, ba dokonca draka. Rozprávka plná vtipu i múdrosti, zábavy i zodpovednosti za svoje konanie. Číta: Peter Szőllős Celkový čas: 2 hodiny a 18 minút

Alica má desať rokov a staršieho brata, ktorý sa volá Milan. Keď bola Alica malá, dala mu vlastné meno – Hlavička, podľa ochrannej prilby, s ktorou pre vlastnú bezpečnosť chodí aj do postele. Kvôli bratovým záchvatom neboli Hlavičkovci v paneláku na sídlisku veľmi obľúbení. Preto keď sa rodina presťahuje do osamelého domu na vidieku, rozhodne sa Alica jeho existenciu pred deťmi z nového susedstva zatajiť. Ale darí sa jej to len dovtedy, kým situáciu neskomplikuje záhadné zmiznutie oboch rodičov. Aby ich Alica našla, musí prekonať rozpaky, priznať novým kamarátom pravdu, požiadať ich o pomoc a zapojiť do pátracej akcie aj svojho neobyčajného brata. Dobrodružný príbeh o inakosti, akceptácii a priateľstve, v ktorom nechýba kriminálna zápletka, cvičené myši, šialený psychiater a náznaky prvej lásky. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Komu sa kniha môže páčiť: Deťom, ktoré sa zaujímajú o iných, chcú zažiť dobrodružstvo a radi zistia, ako sa žije, keď je váš súrodenec autista.

Leo sa narodil na Štedrý deň, a tak je zvyknutý oslavovať narodeniny doobeda a Vianoce večer. Ale v deň jeho ôsmych narodenín všetko pokazí príchod nového súrodenca. Ešte sa ani nenarodil, a už sú s ním samé problémy! Jeho vinou musí mama tráviť sviatky v pôrodnici a vystresovaný otec nestíha, vystrojiť Leovi ani jednu oslavu. No keď Leo prepašuje pod bundou zo zoo tučniaka a rozhodne sa s ním odísť na dlhú cestu do jeho pravej domoviny, rozbehne sa lavína nečakaných udalostí a Leo zažije ten najneobyčajnejší Štedrý večer a najdobrodružnejšie narodeniny. Pozor! V príbehu sa vyskytujú letiace autá, kriminálna zápletka, v ktorej pôjde o život, a trojica nestarnúcich dôchodcov Gašpar, Melichar a Baltazár. V stopách utečencov nekráča len dvojica nemotorných chovateľov, ktorí hľadajú tučniaka, a svojrázna opatrovateľka Kápia, ktorá pátra po Leovi, ale aj zločinný zoologický námestník, čo nenávidí zvieratá. Do pátrania sa zapojí dokonca aj polícia!

Kamzík Karol sa už nemohol pozerať na to, ako musia záchranári v Roháčoch vyťahovať turistov zo šlamastík, ktoré si sami spôsobili. Robia čertoviny a trúfajú si na opovážlivé kúsky. Predvádzajú sa , preceňujé svoje sily a podceňujú silu prírody.Táto kniha pomôže malým aj väčším turistom správať sa v horách bezpečne a s rešpektom k prírode. Je vhodná pre deti od 2 rokov do 6 rokov. Kniha pre deti od 2+ rokov

Leo sa narodil na Štedrý deň, a tak je zvyknutý oslavovať narodeniny doobeda a Vianoce večer. Ale v deň jeho ôsmych narodenín všetko pokazí príchod nového súrodenca. Ešte sa ani nenarodil, a už sú s ním samé problémy! Jeho vinou musí mama tráviť sviatky v pôrodnici a vystresovaný otec nestíha, vystrojiť Leovi ani jednu oslavu. No keď Leo prepašuje pod bundou zo zoo tučniaka a rozhodne sa s ním odísť na dlhú cestu do jeho pravej domoviny, rozbehne sa lavína nečakaných udalostí a Leo zažije ten najneobyčajnejší Štedrý večer a najdobrodružnejšie narodeniny. Pozor! V príbehu sa vyskytujú letiace autá, kriminálna zápletka, v ktorej pôjde o život, a trojica nestarnúcich dôchodcov Gašpar, Melichar a Baltazár. V stopách utečencov nekráča len dvojica nemotorných chovateľov, ktorí hľadajú tučniaka, a svojrázna opatrovateľka Kápia, ktorá pátra po Leovi, ale aj zločinný zoologický námestník, čo nenávidí zvieratá. Do pátrania sa zapojí dokonca aj polícia!

Príbeh spisovateľa Broskyňu, ktorý sa odohráva v prdeli sveta. Raýmanov knižný debut, ktorý vychádza v reedícii po tridsiatich rokoch, sa vzpiera literárnym konvenciám na všetkých úrovniach. Nemá súvislú dejovú líniu, rozprávanie stojí na absurdnej intertextuálnej mozaike tekutých vzťahov, príbeh nesmeruje k žiadnemu uspokojivému záveru či vysvetleniu a predsa sa pokúša byť presvedčivým svedectvom o nutrii riečnej, o tomto statnom hnedastom, vyše metra dlhom vodnom hlodavcovi s okrúhlym chvostom vážiacim asi 18 kg

Za siedmimi horami. Za siedmimi dolami. A ešte o poriadny kus ďalej, tam, kde sa končia všetky konce sveta, odkiaľ je všade ukrutne ďaleko, na čistinke uprostred čierneho lesa stojí chalúpka. Nestojí rovno. Krčí sa, lebo je už veľmi stará. V chalúpke sedia starký a starenka. Tiež sa krčia. Obaja majú po stotri rokov a navyše je v chalúpke dosť nízky strop. Sedia, sedia, z obloka hľadia, kedy-tedy pozrú jeden na druhého a vzdychnú. „Starí sme. Starí a skúsení,“ riekne starká. „Veru.“ Prikývne starký. „Všetko sme už videli. Už nás nič neprekvapí.“ Usmejú sa jeden na druhého a potom sa zasa zadívajú z okna a čas im pekne plynie. Čože je za oknom také zaujímavé? To, čo posledných stotri rokov o tomto čase. Sedmoro hôr a sedmoro dolín. Na nebi žmúria studené hviezdy. Do korún stromov sa ukladá spať vietor. Krajinu prikrýva snehová perina. „Počuješ?“ zašepká starenka. Podoprie si ucho kostnatou dlaňou a započúva sa do ticha. Starček už nemá taký sluch ako zamlada. Nakloní hlavu, natŕča obe uši k oknu: „Tuším čosi vŕzga.“ Starenka súhlasne prikývne: „To vŕzga sneh. Idú Vianoce.“ Kým Vianoce prejdú sedmoro hôr a dolín, zoderú sedmoro topánok a sedmoro čižiem. Keď vstupujú do chalúpky, nečudo, že sú mierne namrzené, páchnu kyslastým potom a vôbec sa netvária slávnostne. Ale starček so starenkou si za tie roky už zvykli. Pre nich pravé Vianoce vyzerajú takto.

Audiokniha Náš brat Hlavička, autorom je Juraj Raýman. Dobrodružný príbeh o inakosti, akceptácii a priateľstve, v ktorom nechýba kriminálna zápletka, cvičené myši, šialený psychiater a náznaky prvej lásky. Alica má desať a staršieho brata Milana. Keď bola malá, dala mu meno Hlavička – podľa prilby, s ktorou pre vlastnú bezpečnosť chodí aj do postele. Kvôli bratovým záchvatom sa Hlavičkovci presťahujú na vidiek, kde chce Alica existenciu Hlavičku zatajiť.

Audiokniha Vianočka Udatný, medveď Mňau, drak Čau a originál princezná Fujara Lopúchová, autorom je Juraj Raýman. Rozprávka pre deti (a miestami i pre dospelých) so zdravou dávkou irónie a humoru, plná rôznorodých postáv - počnúc starčekom a starenkou, moróznymi Vianocami, statočným hlavným hrdinom či prostoduchými zbojníkmi, pokračujúc hovoriacou sliepkou a neviditeľnou princeznou, až po chichotajúcich sa anjelov, svätého Petra, zlostného čerta, šikovného medveďa, jeho matku mačku, ba dokonca draka.

Audiokniha Hon na tučniaka, ktorú napísal Juraj Raýman. Leo sa narodil na Štedrý deň, a tak oslavuje narodeniny doobeda a Vianoce večer. Ale v deň jeho ôsmych narodenín všetko pokazí príchod nového súrodenca. Ešte sa ani nenarodil, a robí problémy!