Karol Rebro

Štvrté, prepracované vydanie vysokoškolskej učebnice z pera najvýznamnejších slovenských právnych romanistov. Obsahuje základný prehľad rímskeho práva a jeho systému, ktorý nám zanechali klasickí rímski právnici. Zachytáva vývojovú líniu rímskeho štátneho zriadenia a rímskych právnych prameňov, celý systém rímskeho súkromného práva hmotného i procesného s jeho inštitútmi osobného, vecného, záväzkového, rodinného a dedičského práva, ako aj stručný prehľad rímskeho trestného práva. Ťažisko učebnice spočíva vo výklade o majetkovom práve, pričom najväčšia pozornosť sa venuje inštitútom vlastníckeho práva a zmluvám patriacim k vrcholom brilantnej právnickej precíznosti starovekého Ríma. Autori sa usilovali zložitú problematiku rímskeho práva podať v zrozumiteľnej a prístupnej forme. V tomto zmysle text učebnice ilustruje množstvo právnických výrazov a ukážok z prameňov v pôvodnej podobe, v latinskom jazyku. Z týchto a mnohých ďalších dôvodov učebnica je nevyhnutná na získanie základov teoretickej a praktickej právnickej učenosti. Určená je nielen poslucháčom právnických fakúlt, ale aj študujúcim odbory vied o staroveku, najmä staroveké dejiny a starovekú filológiu, a, samozrejme, aj všetkým záujemcom o rímske právo. V tejto podobe bude učebnica vhodnou pomôckou pre každého, kto má záujem oboznámiť sa s historickými koreňmi európskej právnej kultúry.

Praktická príručka obsahuje množstvo nielen právnických výrazov, tradovaných právnych regulí, definícií a výrokov, ale aj mnohé aforizmy, príslovia a výroky z neprávnických latinských prameňov. Mnohé z nich sa používajú v preklade aj v súčasnosti, neraz nie presne, resp. nesprávne. Preto možno očakávať, že publikácia zaujme mladých právnikov, historikov, politikov, podnikateľov, novinárov a iných, ktorí sa stretávajú s poznatkami, myšlienkami a výrazmi pochádzajúcimi z antického obdobia.

V európskej kultúre sa zachovalo bohaté antické dedičstvo, čo sa prejavuje predovšetkým v právnickej terminológii, ale aj v terminológii iných vedných odborov. Kniha Latinské právnické výrazy a výroky nám pomôže prehĺbiť si fond znalostí a rozšíriť kultúrny obzor. Prináša právne regule, odborné výrazy, definície a výroky tradované po celé stáročia v živote spoločnosti, ale aj mnohé aforizmy, príslovia a výroky z neprávnických latinských prameňov. Čitateľ zistí, že mnohé z nich platia aj v súčasnosti, zľudoveli, dnes ich pokladáme za ľudovú múdrosť, hoci ich významní filozofi, spisovatelia, štátnici vyriekli už v dávnej minulosti. So zreteľom na to, že v Uhorsku (vrátane Slovenska) bola latinčina až do 40. rokov 19. storočia úradnou rečou, autor zaradil do publikácie aj niektoré stredoveké, u nás často používané pojmy a výrazy, čo iste poslúži najmä historikom. Príručku však ocenia nielen právnici a historici, ale aj publicisti a študenti a najširšia verejnosť.

V současné evropské kultuře se zachovalo bohaté antické dědictví, což se projevuje především v právnické terminologii, ale také v terminologii jiných vědních oborů. Téměř neustále se setkáváme s poznatky, myšlenkami a výrazy pocházejícími z antického období. Kniha Latinské právnické výrazy a výroky nám pomůže prohloubit znalosti a rozšířit kulturní obzor. Přináší právní regule, odborné výrazy, definice a výroky tradované v životě společnosti po celá staletí a mnohé aforismy, přísloví a výroky z neprávnických latinských pramenů. Čtenář zjistí, že mnohé z nich platí i v současnosti a dnes je považujeme za lidovou moudrost, třebaže je významní filozofové, spisovatelé, státníci a jiní vyslovili už v dávné minulosti. Vzhledem k tomu, že v Uhersku (včetně Slovenska) byla latina až do čtyřicátých let 19. století úřední řečí, jsou do publikace zařazeny i některé středověké, u nás často používané pojmy a výrazy, což jistě poslouží zejména historikům.

Štvrté, doplnené a rozšírené vydanie koncepčne nadväzuje na doterajšie vydania a najmä sa nedotýka častí autorsky spracovaných Karolom Rebrom. Rozšírená je piata časť učebnice zameraná obsahovo na inštitúty vecného práva. Podstatným spôsobom je doplnený výklad o vecnom práve v celej jeho šírke vložením drobných úvah týkajúcich sa základných otázok rímskeho súkromného práva v oblasti vecnoprávnych vzťahov (ius in re). Miestami ide o nové spracovanie, miestami o rozšírenie poznatkov z danej matérie. V konkrétnostiach sa zväčšil rozsah v náuke o veciach (druhové a individuálne veci, prípadne zastupiteľné a nezastupiteľné veci), v náuke o držbe je novonačrtnutý problém držby ako faktu a držby ako práva, otázka dobromyseľnej držby a rozšírenie výkladu o ochrane držby (interdiktná ochrana, posesórny a petitórny spor). V časti o vlastníckom práve došlo k precizovaniu druhov vlastníckeho práva, rozšírený je výklad o pôvodných spôsoboch nadobudnutia vlastníckeho práva, čím sa stal prehľadnejším. V náuke o vydržaní je upresnený problém dobromyseľnosti. Osobitnú pozornosť si zaslúžil výklad o tradícii doplnený o nové dôležité skutočnosti. Prepracovaný je ďalej výklad o reivindicatio a o postavení procesných strán v tomto súdnom spore, takisto aj actio negatoria a actio Publiciana. Úplne novým je zapracovanie pojmu vecné práva k cudzej veci (iura in re aliena) najmä v porovnaní s vlastníckym právom (iura in repropria). V náuke o záložnom práve sa zmeny týkajú podstaty a účelu rímskeho záložného práva, rozšírený je výklad o fidúcii a právnom postavení záložného veriteľa a záložného dlžníka k založenej veci. Napokon pribudol register latinských právnych pravidiel uvedených v texte učebnice.