René Bílik

Literárny vedec René Bílik sa v knihe venuje situácii v slovenskej literatúre v rokoch 1945-1989, ktorej dominoval socialistický realizmus. Skúmanie podstaty socialisticko-realistickej konštrukcie sveta v literárnom texte je podľa autora kľúčové pre pochopenie funkcií umeleckej literatúry ako ideologického nástroja.

Kniha Historický žáner v slovenskej próze je prvou monograficky konštruovanou reflexiou historického žánru v kontexte slovenskej literatúry a literárnej vedy. Autor sa v nej sústreďuje na dva základné rozmery problematiky: na odkrytie žánrotvorných princípov historického žánru, teda na rozmer genologický a na analyticko-interpretačné čítanie reprezentatívnych próz napísaných v tomto žánri v slovenskej literatúre, ktoré predstavuje rozmer literárnohistorický. Na oboch týchto úrovniach produktívnym spôsobom posúva a precizuje doterajšie poznatky literárnej vedy o historicom žánri i jeho realizáciách v slovenskej próze.

S cieľom obrátiť pozornosť naspäť k textu ako tematizácii ľudského životného sveta, ako k obrazu tohto sveta, sme pripravili vysokoškolskú učebnicu, ktorá sa usiluje reflektovať zakladajúce funkcie jazyka a zakladajúce parametre ľudskej komunikácie prostredníctvom jazyka. V jej teoretickej časti chceme poskytnúť základné informácie z dejín interpretovania textov a informácie o konštitutívnych okolnostiach ľudského hovorenia, o jeho situačnej zakotvenosti a o funkciách jazykových výpovedí, ktoré s touto situačnou zakotvenosťou priamo súvisia. Súčasne sa pokúsime ukázať na špecifické vlastnosti textov umeleckej literatúry, na dve od seba neoddeliteľné strany ich bytia (na ich ontológiu), a tým aj na špecifický spôsob recepcie, s ktorým tieto texty „rátajú“. V druhej časti učebnice, ktorú tvoria ukážky nášho interpretačného prístupu k vybraným textom slovenskej literatúry a slovesnej kultúry, sa pokúsime ukázať, ako sa tá „textami očakávaná“ čitateľská reakcia „rodí“ z individuálneho čitateľského zážitku, z individuálnej čitateľskej skúsenosti s umeleckou literatúrou, ale aj z čitateľskej skúsenosti s inými textami kultúry a v neposlednom rade aj z úrovne literárneho vzdelania čitateľa.

S cieľom obrátiť pozornosť naspäť k textu ako tematizácii ľudského životného sveta, ako k obrazu tohto sveta, sme pripravili vysokoškolskú učebnicu, ktorá sa usiluje reflektovať zakladajúce funkcie jazyka a zakladajúce parametre ľudskej komunikácie prostredníctvom jazyka. V jej teoretickej časti chceme poskytnúť základné informácie z dejín interpretovania textov a informácie o konštitutívnych okolnostiach ľudského hovorenia, o jeho situačnej zakotvenosti a o funkciách jazykových výpovedí, ktoré s touto situačnou zakotvenosťou priamo súvisia. Súčasne sa pokúsime ukázať na špecifické vlastnosti textov umeleckej literatúry, na dve od seba neoddeliteľné strany ich bytia (na ich ontológiu), a tým aj na špecifický spôsob recepcie, s ktorým tieto texty „rátajú“. V druhej časti učebnice, ktorú tvoria ukážky nášho interpretačného prístupu k vybraným textom slovenskej literatúry a slovesnej kultúry, sa pokúsime ukázať, ako sa tá „textami očakávaná“ čitateľská reakcia „rodí“ z individuálneho čitateľského zážitku, z individuálnej čitateľskej skúsenosti s umeleckou literatúrou, ale aj z čitateľskej skúsenosti s inými textami kultúry a v neposlednom rade aj z úrovne literárneho vzdelania čitateľa.