Peter Štrelinger

Najnovší román Petra Štrelingera ZLATÁ VODA možno považovať za vzrušujúci žurnalistický thriller. Čitateľ je od prvých stránok vtiahnutý do deja, v ktorom autor, investigatívny novinár, odkrýva kauzy, ktoré sa na slovenskej politickej scéne zjavili hneď po „zamatovom“ prevrate v roku 1989: vlakovú lúpež a „profesora zločinu“, ako ho nazvali médiá; tragickú autohaváriu Alexandra Dubčeka, kde autor nastoľuje otázku, či išlo skutočne o nehodu; ďalej prípad Percheron o podivnej snahe cudzieho kapitálu ovládnuť slovenský tranzit plynu, ale i ďalšie. Hlavný protagonista románu sa vyberie aj do vojnou zmietanej Juhoslávie, aby získal svedectvo o bratovražednej občianskej vojne. Základ všetkých spomínaných kauz je reálny, čo však autorovi nebráni, aby do príbehu vnášal aj fikciu. Novinár Ján Eugen nie je nijaký papierový hrdina, ale človek z mäsa a kostí, ktorý si užíva život naplno: s jeho pôžitkami, ale i prehrami či nešťastiami. Druhou líniou románu je preto súkromný život protagonistu, konkrétne jeho vzťah k ženám, ktoré miluje a zároveň zrádza. Láska dominuje v celom románe, no najkrajší vzťah asi nachádzame v dramatickom ľúbostnom príbehu o Konvalinke, ktorý má znaky tajomstva a takmer detektívne rozuzlenie. V tejto osobnej línii sa autor však dokázal vyhnúť tomu, k čomu takéto spovede v literatúre zvádzajú – k sentimentalite, falošnému pátosu a sebaľútosti.

Román Petra Štrelingera, Salakúzy, sa konečne po takmer tridsiatich rokoch dočkal kompletného 1. vydania. Zásahmi komunistickej cenzúry (Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ 1987) boli z románu vyhodené a upravené viaceré kapitoly. Prvý diel tejto vzrušujúcej rodinnej ságy Jána Eugena je situovaný do kúpeľného mestečka Salakúzy (rovnako ako celá trilógia „Liptovská rapsódia“). Rámec rozprávania tvorí návrat hlavného hrdinu do rodného domu. Od prvej chvíle sa pred čitateľom spätne odvíjajú nielen detstvo a dospievanie Jána Eugena, ale aj dramatické osudy postáv, ktorými zaľudnil autor svoj román a ktoré bojujú o prežitie počas vojny. Mnohí hrdinovia knihy sú postihnutí biľagom holocaustu, ale aj krutými päťdesiatymi rokmi. Peter Štrelinger citlivo reaguje na slovenské pomery od prevratu po súčasnosť, nastoľuje reálny obraz doby, politickej klímy, rodinného a spoločenského prostredia. A ako takmer vo všetkých dielach autora i tu nájdete dojímavé, nevšedné príbehy lásky. Tá dokáže zvíťaziť a pokoriť aj smrť. V máji tohoto roku už vyšla druhá časť trilógie pod názvom ZLATÁ VODA.

Kolekcia 34 citlivo beletrizovaných životopisných príbehov o slovenských spisovateľoch originálnym spôsobom sprítomňuje ich ľudské osudy, zaujímavo rozmotáva súvislosti tvorby a života a ponúka mnohé neznáme biografické fakty. Dielo Kto proti osudu vyšlo po prvý razv dvoch zväzkoch v rokoch 1976 a 1978. Po 35 rokoch od vydania diela pripravili autori prepracovanú a doplnenú reedíciu v jednom zväzku, ktorá konečne priznáva autorstvo Tomáša Winklera, pretože v časoch vrcholiacej normalizácie nesmel publikovať. Podobne ako v prvom vydaní, i teraz má kniha ambíciu stať sa zaujímavou pomôckou a doplnkovým čítaním pri poznávaní slovenskej literatúry.

Najnovší román Petra Štrelingera ZLATÁ VODA možno považovať za vzrušujúci žurnalistický thriller. Čitateľ je od prvých stránok vtiahnutý do deja, v ktorom autor, investigatívny novinár, odkrýva kauzy, ktoré sa na slovenskej politickej scéne zjavili hneď po „zamatovom“ prevrate v roku 1989: vlakovú lúpež a „profesora zločinu“, ako ho nazvali médiá; tragickú autohaváriu Alexandra Dubčeka, kde autor nastoľuje otázku, či išlo skutočne o nehodu; ďalej prípad Percheron o podivnej snahe cudzieho kapitálu ovládnuť slovenský tranzit plynu, ale i ďalšie. Hlavný protagonista románu sa vyberie aj do vojnou zmietanej Juhoslávie, aby získal svedectvo o bratovražednej občianskej vojne. Základ všetkých spomínaných kauz je reálny, čo však autorovi nebráni, aby do príbehu vnášal aj fikciu. Novinár Ján Eugen nie je nijaký papierový hrdina, ale človek z mäsa a kostí, ktorý si užíva život naplno: s jeho pôžitkami, ale i prehrami či nešťastiami. Druhou líniou románu je preto súkromný život protagonistu, konkrétne jeho vzťah k ženám, ktoré miluje a zároveň zrádza. Láska dominuje v celom románe, no najkrajší vzťah asi nachádzame v dramatickom ľúbostnom príbehu o Konvalinke, ktorý má znaky tajomstva a takmer detektívne rozuzlenie. V tejto osobnej línii sa autor však dokázal vyhnúť tomu, k čomu takéto spovede v literatúre zvádzajú – k sentimentalite, falošnému pátosu a sebaľútosti.

V najnovšom literárnom panoptiku čitateľ nájde informácie o dejinách Kremnice, baní a mincovne, poprave Juraja Langsfelda, na ktorú nešiel nikto z mesta, ešte aj kat sa stratil, histórii vzniku „Stredu Európy“, obraz aktuálnej politickej situácie z konca roku 1991, veľkú skupinová pohľadnica hostí z politiky: Mečiar, Markuš, Keltošová, Filkus, Kňažko..., zamýšľa sa nad nevyjasnenými okolnosťami havárie A. Dubčeka,... Pokúša sa rozmotať zamotaný prípad vlakovej lúpeže v Rakúsku, z ktorej bol podozrivý Slovák no venuje pozornosť I novým zisteniam osudových okolností popravy V. Clementisa.... Kniha veľa dopovie aj tým, čo sledujú svet okolo seba a pre mladých je čosi ako učebnica slovenského novoveku.