Jozef Toman

Novinka vydavateľstva Wolters Kluwer „Konto pracovného času“ reaguje na pretrvávajúci záujem zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov o spracovanie publikácie, v ktorej by bola problematika tohto pracovnoprávneho inštitútu komplexne rozpracovaná. Právna úprava konta pracovného času je síce riešená v Zákonníku práce, no tento sa obmedzuje len na nevyhnutné minimum. V praxi preto často dochádza k vzniku sporných situácií medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov. Autori publikácie ponúkajú čitateľom právny pohľad na celý inštitút konta pracovného času. Publikácia je členená na okruhy súvisiace so zavedením konta pracovného času, organizáciou pracovného času pri uplatňovaní konta pracovného času, poskytovaním základnej zložky mzdy a ďalších zložiek mzdy, evidenciou pracovného času v konte pracovného času či výpočtom dovolenky zamestnancov. Autori sa venujú aj obsahovým náležitostiam dohody o konte pracovného času a možnosti jej vypovedania, ako aj problematike nároku na zabezpečenie stravovania. Pridanou hodnotou publikácie je množstvo príkladov a otázok, ktoré sú zárukou jej využitia v praxi. Publikácia je určená pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, ako aj zamestnancov.

Publikácia „Prekážky v práci“ prináša komplexné spracovanie špecifickej problematiky z oblasti pracovného práva. Je zameraná na praktické problémy týkajúce sa právnej úpravy prekážok v práci na strane zamestnanca, ale aj na strane zamestnávateľa. JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD., autor publikácie, sa rozhodol zovšeobecniť najčastejšie a najdôležitejšie otázky ohľadom prekážok v práci a pripraviť pre čitateľov praktickú pomôcku, v ktorej prostredníctvom príkladov vysvetľuje nejasnosti, ktoré pri interpretácii niektorých ustanovení Zákonníka práce v praxi vznikajú. Základom knihy sú príklady z praxe, kde výraznú časť tvoria otázky spojené s prekážkami v práci na vyšetrenie (ošetrenie), sprevádzanie, ako aj otázky súvisiace s posudzovaním prekážok v práci pri pružnom pracovnom čase. Publikácia je určená predovšetkým mzdovým účtovníkom, personalistom, zamestnávateľom a širokej odbornej verejnosti, ktorá sa venuje pracovnému právu.

Hoci dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vznikli v úplne inom spoločenskom kontexte, ich použitie zamestnávateľmi je veľmi frekventované aj v súčasnosti. Na aké účely ich možno použiť a ako riešiť problémy v prípade už uzavretých dohôd? Odpovede na tieto otázky prináša publikácia „Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“. JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD., v nej detailne rozoberá tento inštitút pracovného práva a sústreďuje sa predovšetkým na praktické problémy súvisiace s jeho používaním. Čitateľ prostredníctvom publikácie získava ucelený pohľad na dobový kontext vzniku dohôd, ako aj na súčasné možnosti ich použitia. Témy ako rozdiely medzi jednotlivými typmi dohôd, súbeh dohody a pracovného pomeru, pravidlá, ktoré Zákonník práce ustanovuje pri každom type dohody, aplikácia jednotlivých ustanovení Zákonníka práce na dohody či možnosť poskytnutia dovolenky zamestnancovi na dohodu sú doplnené príkladmi z praxe.Publikácia je určená predovšetkým mzdovým účtovníkom, personalistom, zamestnávateľom a širokej odbornej verejnosti, ktorá sa venuje pracovnému právu.

Nové vydanie najpredávanejšieho komentára k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní vychádza v čase, keď sa v právnej úprave, ale aj v aplikačnej praxi objavujú zmeny zásadne upravujúce celú paradigmu prístupu k realizácii pracovnoprávnych vzťahov. Primárne nejde len o transpozíciu európskych smerníc, ktoré sú základným motívom novelizácie príslušných pracovnoprávnych noriem, ale aj o pomerne silnú legislatívnu odozvu na pandémiu koronavírusu, ktorej dopady na oblasť trhu práce boli predmetom viacerých prijatých novelizačných úprav od roku 2019 (napr. v podobe zákona o podpore v čase skrátenej práce, konštituovania nového § 250b Zákonníka práce atď.).Výrazným spôsobom do uplatňovania Zákonníka práce v aplikačnej praxi zasiahli aj viaceré súdne rozhodnutia, ktoré, z hľadiska autorského kolektívu pozitívne i negatívne, ovplyvnili predpoklady uplatňovania konkrétnych pracovnoprávnych inštitútov, napr. vo vzťahu k neplatnosti právnych úkonov, prijímania vnútropodnikových predpisov, či povinnosti zamestnávateľa plniť si informačnú a oboznamovaciu povinnosť voči zamestnancom. Právny kontext však dotvorila v neposlednej miere aj prax rozhodovania alebo konania orgánov pôsobiacich na trhu práce, resp. vlastnej realizácie individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov.V aktualizácii je zapracovaná aj prebiehajúca diskusia o opätovnom otvorení výšky mzdových zvýhodnení za vykonanú prácu a pripravované zmeny v oblasti stravovania v súvislosti s energetickou krízou a vysokou mierou inflácie.Výsledný text komentára systematicky prepája pracovnoprávnu úpravu so súvisiacimi právnymi predpismi, čo sa vo výsledku prejavilo na jeho konečnom rozsahu, čím je 2. prepracované a aktualizované vydanie najrozsiahlejším spracovaním uvedenej problematiky v česko-slovenskom právnom prostredí.Komentár k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je určený odbornej i laickej verejnosti, zamestnancom, zamestnávateľom, zástupcom zamestnancov, advokátom a všetkým osobám zodpovedným za realizáciu individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov.