Jaroslav Vlnka

Literárny kritik v súbore článkov o literatúre a recenzií hodnotí súčasnú slovenskú poéziu (od 90. rokov 20. stor.), sčasti aj prózu, pričom sa snaží o primeraný odstup a priestor pre vlastný názor čitateľa. Informačne bohaté sú napr. štúdie o dielach J. Silana, E. B. Lukáča, M. Válka, ako aj o celých generačných skupinách, akými boli napr. katolícka moderna, nadrealisti, či osamelí bežci. Vlnkove texty sú nielen zaujímavým čítaním o literatúre, ale svojou faktografickou presnosťou a obsažnosťou môžu poslúžiť aj ako pramenný materiál.

Novela popredného literárneho kritika, spisovateľa, esejistu je spomienkovým návratom do minulosti, nielen vlastnej, ale aj do univerzálnej rodovej pamäti. Literárny hrdina rekapituluje svoj osud a zároveň rozpráva i zážitky starého otca z čias španielskej občianskej vojny. Dielo tematizuje hľadanie vnútornej harmónie, zadosťučinenia, zmierenia, i problémy moderného tvorivého človeka v stredoeurópskej „globalizujúcej sa“ krajine. Je originálnym, produktívnym príspevkom do súčasného literárneho bádania, obohatením slovenskej krásnej literatúry.

Autor (nar. 1971) je literárny kritik, básnik a prozaik. Debutoval zbierkou básní Verše na raňajky (2000), za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Krasku. Po ďalšej zbierke Púšť (2005) vydal novelu Mŕtvy jazyk (2014), ktorá predstavuje návrat do vlastnej minulosti, ale aj do univerzálnej rodovej pamäti. Podvečer v Saigone je novela s nádychom tajomstva. Opisuje príbeh mladíka z generácie Husákových detí, ktorý zažije (falošnú) lásku, hľadá osudovú ženu a vyrovnáva sa s pachuťou zrady a trpkosťou smrti blízkej osoby. Dej sa odohráva v malom meste na pozadí veľkých spoločenských premien, teda v 90. rokoch 20. storočia. Priemyselné mestečko – Podolanské (Partizánske) – oživuje iba exotická štvrť, obývaná vietnamskými robotníkmi. Pokojná mestská atmosféra sa však zrazu stratí a už nič nie je ako predtým. Prevratné zmeny nešetrne zamiešajú ľudské životy, zapríčinia konflikty s prisťahovalcami, podnecujú šmelinu s elektronikou, spôsobujú odchody za hranice štátu i záhadné zmiznutia, ale zároveň prinášajú poznanie, že to, čo vidíme, nie je celá pravda.

"Týmto básňam nechýba vzácny hodnotový aspekt. Vlnka uvažuje nad tým, čo máme, čo sme stratili a čo nám práve uniká. Básnik manipuluje so škaredosťou sveta, svojím prekrúcaním skutočnosti robí z neho obydlie vhodné pre človeka." M. Gajdoš, Slovenské pohľady