Serhij Žadan

Serhij Žadan (1974) je ukrajinský básnik, prozaik, performer, esejista, organizátor literárnych festivalov a rockových koncertov a akcií občianskej neposlušnosti. Je autorom niekoľkých románov, zbierok básní a poviedok. Žije a pracuje v Charkove. Knihu Hymna demokratickej mládeže tvorí šesť lyrických príbehov o rozvoji biznisu v podmienkach budovania občianskej spoločnosti. Nájdete v nej všetko, čo ste chceli vedieť o priateľstve a vernosti manažérov strednej úrovne a legalizácii rôznych sektorov tieňovej ekonomiky, ale nevedeli ste, koho sa na to máte spýtať.

Internát je román o putování. Cesta, o níž se v knize vypráví, není dlouhá, vede však mezi městy, jež rozdělila válka. Hrdina, věčně nerozhodný a ke všemu lhostejný učitel ukrajinštiny Paša, se na poslední chvíli rozhodne, že z ohroženého internátu vyzvedne svého třináctiletého synovce. Je leden 2015 a na východní Ukrajině se válčí. Fronta se stále posunuje, putování nebezpečným územím nikoho se tudíž protáhne na několik dní. Je zima, mokro, prší a na zemi leží zbytky sněhu. Z dálky zní štěkot toulavých psů, hučení tankových motorů a zvuky výstřelů. Cesta pro Pašu znamená nutnost konečně dospět a přijmout odpovědnost za své činy. Síla Žadanova válečného románu tkví především v jeho atmosféře, která je často tíživá, vždy znovu ji však odlehčují pro autora typické básnické metafory a jemná ironie. „Serhij Žadan je jeden z nejdůležitějších tvůrců současné Evropy.“ – Timothy Snyder, autor knihy Tyranie: 20 lekcí z 20. století „Serhij Žadan je bard východní Ukrajiny, kde se všechno hroutí.“ – The New Yorker „Mistrovsky napsaný román. Internát je silným svědectvím o hrůzách války v každodenním životě dospělých i dětí.“ – Calvert Journal „Pokud chcete porozumět tomu, co se stalo na východě Ukrajiny, musíte si přečíst knihy Serhije Žadana.“ – Frankfurter Allgemeine Zeitung

Je mrazivý január 2015. Sme na východe Ukrajiny. A východ Ukrajiny – to je vojna. Vie to aj učiteľ Paša, ktorý sleduje, ako sa frontová línia nezadržateľne blíži k jeho domu. Buď ju prekročí, alebo ona prekročí jeho. Inej cesty niet. Ešte včera tu bol Sovietsky zväz. Ešte dnes tu bola východná Ukrajina. A teraz – teraz je tu vojna. A je tu aj Žadanov román Internát, aby vám ukázal, ako sa žije život na hrane života. Čo má robiť učiteľ a idealista Paša, keď do tried namiesto detí napochodujú vojaci, keď namiesto šuchotu zošitov počuť cvakanie rozoberaných samopalov? Nepriateľská armáda napadla susedné mesto a kdesi tam, na okupovanom území, zostal v internáte jeho synovec Saša, ktorému teraz treba pomôcť. Paša dlho neváha. Vyrazí na strastiplnú cestu, aby chlapca odviedol naspäť domov. Paša prechádza cez opustené dediny v bojovej zóne, míňa blokposty, prekračuje krehké a nestále hranice, stretáva civilov i vojakov, ktorí majú jednu vec spoločnú – žijú spolu vo vojne. A zatiaľ čo naokolo vybuchujú bomby, Paša začína tušiť, že z tejto kaše len tak ľahko nevyviazne. Možno tak zázrakom. Alebo v rakve. Ktovie, čo je pravdepodobnejšie. Každá vojna má svojho kronikára. Tá, ktorá od roku 2014 prebieha na Donbase, ho naša v podobe výnimočného spisovateľa a hudobníka Serhija Žadana. Jeho román Internát nám o vojne na východe Ukrajiny povie viac, ako desiatky novinových správ. Nie však preto, že by autor vyslovoval presné analýzy a vyvodzoval z nich jednoznačné závery. Naopak, vie, že vojna nemá začiatok ani koniec a jej jediným výsledkom je deštrukcia sveta, aký dôverne poznáme. Serhij Žadan aj dnes zostáva v Charkove ako dobrovoľník a pomáha všetkým, ktorí to potrebujú, od armády, cez utečencov, až po tých, ktorí sa rozhodli zostať. Jeho román Internát v poslednom období zbiera jednu cenu za druhou – od Mierovej ceny nemeckého knižného obchodu až po Cenu Hannah Arendtovej.

Je mrazivý január 2015. Sme na východe Ukrajiny. A východ Ukrajiny – to je vojna. Vie to aj učiteľ Paša, ktorý sleduje, ako sa frontová línia nezadržateľne blíži k jeho domu. Buď ju prekročí, alebo ona prekročí jeho. Inej cesty niet. Ešte včera tu bol Sovietsky zväz. Ešte dnes tu bola východná Ukrajina. A teraz – teraz je tu vojna. A je tu aj Žadanov román Internát, aby vám ukázal, ako sa žije život na hrane života. Čo má robiť učiteľ a idealista Paša, keď do tried namiesto detí napochodujú vojaci, keď namiesto šuchotu zošitov počuť cvakanie rozoberaných samopalov? Nepriateľská armáda napadla susedné mesto a kdesi tam, na okupovanom území, zostal v internáte jeho synovec Saša, ktorému teraz treba pomôcť. Paša dlho neváha. Vyrazí na strastiplnú cestu, aby chlapca odviedol naspäť domov. Paša prechádza cez opustené dediny v bojovej zóne, míňa blokposty, prekračuje krehké a nestále hranice, stretáva civilov i vojakov, ktorí majú jednu vec spoločnú – žijú spolu vo vojne. A zatiaľ čo naokolo vybuchujú bomby, Paša začína tušiť, že z tejto kaše len tak ľahko nevyviazne. Možno tak zázrakom. Alebo v rakve. Ktovie, čo je pravdepodobnejšie. Každá vojna má svojho kronikára. Tá, ktorá od roku 2014 prebieha na Donbase, ho naša v podobe výnimočného spisovateľa a hudobníka Serhija Žadana. Jeho román Internát nám o vojne na východe Ukrajiny povie viac, ako desiatky novinových správ. Nie však preto, že by autor vyslovoval presné analýzy a vyvodzoval z nich jednoznačné závery. Naopak, vie, že vojna nemá začiatok ani koniec a jej jediným výsledkom je deštrukcia sveta, aký dôverne poznáme. Serhij Žadan aj dnes zostáva v Charkove ako dobrovoľník a pomáha všetkým, ktorí to potrebujú, od armády, cez utečencov, až po tých, ktorí sa rozhodli zostať. Jeho román Internát v poslednom období zbiera jednu cenu za druhou – od Mierovej ceny nemeckého knižného obchodu až po Cenu Hannah Arendtovej. V Absynte vychádza v preklade Ondreja Hubinského.

Audiokniha Internát, kterou napsal Serhij Žadan. Válečný román, vyznamenaný roku 2018 Cenou Lipského knižního veletrhu, přináší moderní a mimořádně působivou variaci na iniciační typ prózy. Učitel ukrajinštiny Paša se vydává do nedalekého města, aby z tamního internátu přivedl domů svého synovce. Zdánlivě rutinní úkol ale komplikuje fakt, že se píše leden 2015 a že mezi ním a třináctiletým Sašou se táhne nevyzpytatelná frontová linie, která výpravu mění v několikadenní drama se značně nejistým koncem.

Charkov. Začátek devadesátých let. Studentské byty, fotbalové stadióny, nádraží, továrny… Tři kamarádi hledají čtvrtého, aby mu sdělili smutnou zprávu o smrti jeho otčíma. Mají na to dvaasedmdesát hodin, celé tři deštivé letní dny – v cestě jim ale stojí moře alkoholu a taky trocha smůly. Začíná nezapomenutelné putování po průmyslových periferiích města, hledání svobody a smyslu života. Groteskní příhody se mísí s filozofickými úvahami a absurdním humorem, aby dohromady vytvořily opojný a tak trochu třaskavý koktejl. Serhij Žadan ve svém prvním románu Depeche Mode (2004) neopakovatelným způsobem zachytil atmosféru postsovětské Ukrajiny, která právě vykročila po trnité cestě ke kapitalismu.

When Russia invaded Ukraine on February 24, 2022, Serhiy Zhadan took to social media to coordinate a network of resistance workers and send messages of courage to his fellow Ukrainians. What began as a local organizing effort exploded onto the international stage as readers around the globe looked to Zhadan as a key eyewitness documenting Russian atrocities. In this powerful record of the war’s harrowing first four months, Zhadan works day and night in Kharkiv to evacuate children and the elderly from suburbs that have come under fire. He sends lists of life-saving medications to the West in the hopes of procuring them for civilians, coordinates food deliveries, collects money for military equipment, and organizes concerts. He shares photographs of the open sky?grateful for every pause in the shelling?and captures images of beloved institutions reduced to rubble. We’ll restore everything. We’ll rebuild everything, he writes. As the days pass, the city empties. Friends are killed. And when images of the Bucha massacre are released, Zhadan’s own voice falters: I’m speechless. Hang in there, my friends. Tomorrow, we’ll wake up one day closer to our victory. An intimate work of witness literature, this book is at once the testimony of one man entering a new reality and the story of a society fighting for the right to exist.