Milan Zelinka

Deväť krátkych próz z autorskej dielne jedného z najoriginálnejších slovenských poviedkarov, laureáta ceny Anasoft litera a ďalších prestížnyach ocenení, predstavuje svieži a citlivý ponor do komplikovaných hlbín ľudskej duše a ešte komplikovanejších vzťahov jednotlivca s moderným svetom. Zelinkov poviedkový hrdina predovšetkým miluje, priam sebazničujúco nastoľuje potrebu lásky a porozumenia, no zároveň prísnym okom sleduje sebectvo, závisť, hlúposť a alibizmus nešťastníkov, ktorí svojou mravnou ľahostajnosťou ubližujú iným: ženám, mužom i deťom, spoločenstvu i prírode. Zelinka sa svojím ľahkým perom vie naozaj bytostne dotknúť všetkého podstatného, čo náš život robí horším, ako by mohol byť. I keď viaceré jeho poviedky kotvia v minulých časoch, sú vysoko aktuálne práve svojou angažovanosťou za kultúru nášho obyčajného, všedného dňa.

Spisovateľ Milan Zelinka (1942), držiteľ prestížneho ocenenia Anasoft litera (Teta Anula, 2007), je neúnavným pozorovateľom života, ktorého fragmenty veľmi úspešne zachytáva vo svojich prózach. Zbierka esejí NA OKRAJ KULTÚRY, NA OKRAJ ŽIVOTA je akýmsi nastavením zrkadla tvorcom i konzumentom slovenskej kultúry dneška (Na okraj kultúry) a obzretím sa za niekedy smutnou, niekedy veselou, no stále dokola sa opakujúcou každodennosťou uplynulých a azda aj budúcich rokov (Na okraj života). Zelinka ani neprikrášľuje, ani zbytočne nedramatizuje; rozpráva o ľudskej veľkosti i malosti tak, ako ju videl, počul, zažil. A práve táto neskreslená optika robí Zelinkove prózy čitateľnými.

Prozaik, esejista, publicista Milan Zelinka je našej čitateľskej verejnosti dobre známy už niekoľko desaťročí ako výrazná osobnosť súčasnej slovenskej literatúry, jeho knihy zaznamenali živý ohlas a získali ocenenia. Zelinka si všíma každodennosť „malého“ človeka, jeho príbehy situuje zväčša do miest a dedín na východnom Slovensku, no hĺbkou záberu a spôsobom literárneho spracovania autorove texty presahujú regionálny rámec a prinášajú univerzálne posolstvá. Tak je tomu aj v najnovšej zbierke poviedok Neblahé skutočnosti. Spisovateľ v nej ostáva verný svojej hlavnej téme, ktorou je naša súčasnosť i nedávna história, problémy, ktoré sprevádzajú život indivíduí aj celej spoločnosti. Zelinka sa tu opäť prezentuje ako citlivý pozorovateľ a kritický komentátor jestvujúcich nedostatkov, chýb, zlyhaní. V realistických poviedkach sa vie rovnako hlboko ponoriť do detského sveta, ako aj do sveta dospelosti a staroby, presvedčivo v nich približuje najrôznejšie ľudské charaktery a osudy, k slovu sa dostáva láskavý, chápajúci humor, no tam, kde si to postavy zaslúžia, zaznie aj ostrejšia satira. Väčšina poviedok má svoju pointu, niekedy predvídateľnú, inokedy prekvapujúcu a prinášajúcu nový pohľad na zobrazovanú udalosť, no v knižke sú aj poviedky, ktorých pointu si čitatelia musia dotvoriť sami, napokon aj to je znakom dobrej literatúry...

Zbierka poviedok Slzy bieleho úhora je zrkadlo. Hoci Milan Zelinka zobrazuje príbehy ľudí, ktoré sa odohrávajú v nedávnej a dávnejšej minulosti, môžeme v nich nájsť paralely s problémami, ktoré zažívajú ľudia v súčasnosti. A nielen v regióne východného Slovenska. kam je dej poviedok zasadený. Milan Zelinka je výborným pozorovateľom a talentovaným rozprávačom s osobitým autorským rukopisom. Je poľahky odlíšiteľný od iných autorov. I keď sa Milan Zelinka nebráni satire. Jeho základnou črtou je láskavosť. Vďaka nej posolstvá. Ktoré nám v poviedkach prináša – občas s vážnou tvárou, občas s úsmevom - otvárajú srdcia a pomáhajú upratať si hodnotový rebríček. A ak si kladieme otázku, čo by sme mali vidieť v spomínanom nastavenom zrkadle, dúfam, že lepšie časy budúce.

Deväť krátkych próz z autorskej dielne jedného z najoriginálnejších slovenských poviedkarov, laureáta ceny Anasoft litera a ďalších prestížnyach ocenení, predstavuje svieži a citlivý ponor do komplikovaných hlbín ľudskej duše a ešte komplikovanejších vzťahov jednotlivca s moderným svetom. Zelinkov poviedkový hrdina predovšetkým miluje, priam sebazničujúco nastoľuje potrebu lásky a porozumenia, no zároveň prísnym okom sleduje sebectvo, závisť, hlúposť a alibizmus nešťastníkov, ktorí svojou mravnou ľahostajnosťou ubližujú iným: ženám, mužom i deťom, spoločenstvu i prírode. Zelinka sa svojím ľahkým perom vie naozaj bytostne dotknúť všetkého podstatného, čo náš život robí horším, ako by mohol byť. I keď viaceré jeho poviedky kotvia v minulých časoch, sú vysoko aktuálne práve svojou angažovanosťou za kultúru nášho obyčajného, všedného dňa.