Literárna revue 15/2017
Príjemný sobotný večer, milí priatelia. Vitajte pri počúvaní sobotnej Literárnej revue rádia Slovensko, ktorú by som rád venoval téme – pomalosti. Pomalému čítaniu, pomalému počúvaniu, pomalému jedlu a pomalému skúmaniu ako rýchlo alebo pomaly môžeme určitú vec vykonávať. Hudobníci na to majú krásny termín „tempo guisto“.
Mojim dnešným hosťom bude editor, básnik, kníhkupec, bádateľ v oblasti pomalosti a zakladateľ veľmi špecifickej knižnice Viktor Suchý. Okrem toho vám ponúknem niekoľko mojich najobľúbenejších súťažných ukážok z posledného obdobia, zaujímavé knižné tipy a na záver pohľad na to - čo práve čítate vy.
Dnes tu s vami budú Andrej Mračna, Dado Nagy a náš hudobný hosť - speváčka z Kapverdských ostrovov – Cesaria Evora.
Hneď na úvod dnešnej relácie pripomínam, že dnes nebudeme súťažiť telefonicky, ale iba korešpondenčne. Takže dobre počúvajte o akých ukážkach budeme postupne hovoriť. Začnem knihou, ktorá mi urobila v poslednom období veľkú radosť – najmä svojou invenciou, hravosťou a zmyslom pre humor. Hovorím o zbierke poviedok Ruzka klazika.
Ide o antológiu príbehov, ktoré z ruzštiny preložil a upravil dramaturg Slovenského národného divadla Daniel Majling.
V úvode knihy píše ako zachytil správu o kamióne, ktorý colná polícia zadržala na hraničnom prechode vo Vyšnom Nemeckom. Tentoraz v ňom však neboli lacné kópie značkového oblečenia z Číny, ale knihy. Doztojevzski, Tolsztoi, Toorgenef - lacné fejky pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku.
Autori, ktorí sa falšovaním ruskej klasiky živia, sa vraj pravidelne zúčastňujú na tvorivých kempoch v zapadnutých končinách severovýchodnej Číny. Správy o nich priniesol začiatkom minulého roka v denníku M. spisovateľ Peter G., ktorý v jednom z týchto kempov istý čas pobudol, vydávajúc sa za emeritného profesora ruskej literatúry. Do kempov prijímajú väčšinou vyslúžilých učiteľov, najlepšie epileptikov, ktorých nútia piť litre vodky, zakladať anarchistické krúžky a hádať sa o existencii Boha, aby sa čo najviac priblížili životným podmienkam, za ktorých sa písala skutočná ruská klasika.
Jeden z týchto fejkových textov, resp. napodobenín ruskej klasiky som pre vás vybral a ponúkam vám ho v podaní Borisa Farkaša.
Rozhovor s Viktorom Suchým I
Mojim dnešným hosťom je Viktor Suchý - bývalý učiteľ a kníhkupec, editor, básnik, bádateľ v oblasti pomalosti a zakladateľ knižnice v bratislavskom kreatívnom centre Cvernovka, ktorú prevádzkuje občianske združenie Upupa epops.
Druhá dnešná ukážka pochádza z knihy súčasného talianského prozaika a dramatika, ktorý sa preslávil svojou novelou Hodváb či divadelnou monodrámou Tisícdeväťsto. Áno, hovorím o Alessandrovi Bariccovi. Jeho najnovšia novela prináša rovnako bizarný a poeticko-spletitý príbeh ako nedávne prózy - Pán Gwyn, Trikrát na svitaní či dráma Smith&Wesson.
Bariccova najnovšia kniha Mladá nevesta sa odohráva v Taliansku na začiatku 20. storočia. Pred bránou domu bohatej rodiny sa jedného dňa objaví nevesta. Má osemnásť rokov a prichádza z Argentíny, lebo sa má vydať za syna pochádzajúceho z tejto rodiny. Dozvedá sa však, že jej ženích je odcestovaný v Anglicku, odkiaľ posiela domov rôzne bizarné suveníry. Rodina vezme dievča medzi seba a uvádza nevestu do svojich rituálov – raňajkuje sa napríklad poobede o tretej, inak veľmi prísny otec navštevuje každé ráno luxusný nevestinec, matka žije zo spomienok na svoju dávnu krásu, dcéra je fyzicky znetvorená, ale veľmi zvodná a strýka postihla spavá choroba. Celá rodina je prekvapivo silne eroticky založená. Všetci čakajú na návrat syna, ktorý sa však stále odkladá. Keď rodina odíde na letný byt, rozhodne sa nevesta čakať sama na vlastnú päsť.
Jedným z pravidiel je aj to, že v spoločnej domácnosti je zakázané čítať knihy. Tak to hneď na úvod oznámil strýko mladej neveste. Po nejakom čase sa ho však rozhodla spýtať či by sa toto pravidlo nedalo obísť. A ako to dopadne si vypočujete v nasledujúcej ukážke, ktorú vám z prózy Alessandra Baricca – Mladá nevesta v preklade Márie Štefánkovej prečítajú Zuzana Jurigová Kapráliková a Boris Farkaš.
Príjemný sobotný večer, začína sa druhá hodina Literárnej revue rádia Slovensko, ktorá je venovaná téme pomalosti a vybral som do nej svoje obľúbené ukážky z nových kníh posledného obdobia. Na úvod druhej hodiny vám ponúkam tri knižné tipy.
Dnes vám o svojich obľúbených literárnych dielach porozprávajú:
a knižný editor Viktor Suchý: Juan Gabriel Vásquez- Hluk padajících věcí.
Toľko teda tri knižné tipy Pétra Hunčíka, Michala Hvoreckého a Viktora Suchého.
Nasledujúca tretia ukážka bude tak trocha výnimkou z dnešného pravidla. Túto ukážku ste totiž v Literárnej revue ešte nepočuli. Robo Roth ju nahral bonusovo ako jednu zo svojich obľúbených poviedok od kanadského humoristu a profesora ekonómie Stephena Leacocka. Hovorím samozrejme o jeho legendárnej zbierke poviedok Literárne poklesky.
Poviedka má názov Rozhovor s našim najobľúbenejším hercom – krásne vyjadruje hereckú sebastrednosť a vám bude jasné prečo si ju Robo tak vychutnal.
V slovenčine doteraz žiadny slovenský preklad Stephena Leacocka nevyšiel, čo v porovnaní s deviatimi českými prekladmi naozaj nie je veľa.
Vypočujte si Roba Rotha, ktorý vám prečíta poviedku Stephena Leacocka – Rozhovor s našim najväčším hercom. Teda jedným zo siedmich našich najväčších hercov.
Rozhovor s Viktorom Suchým II
A teraz by som sa opäť rád vrátil k nášmu dnešnému hosťovi – Viktorovi Suchému - zakladateľovi knižnice nazvanej Kabinet pomalosti, ktorá by mala od septembra fungovať v novej bratislavskej Cvernovke.
Viktor však v týchto dňoch vydáva aj svoju debutovú básnickú zbierku nazvanú Básne o počasí.
V poslednom čase ma naozaj potešili tri skvelé humoristické romány švédskeho autora Fredrika Backmana.
Zaujalo ma napr., že ich hlavnými postavami sú starí ľudia, ktorí majú produktívnu časť svojho života teoreticky už viac menej za sebou. Od rezignácie však majú ďaleko a snažia sa aktívne bojovať so životom.
Z tohto hľadiska je pozoruhodné, že Fredrik Backman mal v čase vydania svojej prvotiny Muž menom Ove o starom frfľošovi iba tridsať rokov. O rok neskôr vydal dojímavý humoristický román o 77-ročnej excentrickej babičke a jej sedemročnej vnučke Elze Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa. V slovenskom preklade Márie Bratovej vyšiel tento rok aj tretí Backmanov román Tu žila Britt-Marie.
Hlavná postava - šesťdesiatnička Britt-Marie sa rozhodne opustiť svojho manžela, lebo ju roky podvádzal. Využije prvú ponuku úradu práce a prijme miesto vedúcej voľnočasového strediska v zapadnutej dedinke Borg, ktorá je v dôsledku finančnej krízy doslova na kolenách. Jej pracovnou náplňou sa stane starostlivosť o partiu miestnych detí milujúcich futbal. Tvrdý návrat do reality, pred ktorou sa na niekoľko desaťročí uzavrela v domácnosti, umožňuje autorovi s iróniou upozorniť na množstvo zaujímavých kontrastov. Ide o vtipné čítanie o predsudkoch, nových začiatkoch a kultúrnych stretoch dvoch odlišných svetov. Vypočujte si, ako vyzeral Britt Mariin vstup do dedinky Borg. Ukážku z knihy vám v preklade Márie Bratovej prečíta Ivan Letko.
Ťažko je vybrať si z množstva úžasných kníh ešte jednu naozaj výnimočnú, ale rozhodol som sa pre román čínskeho autora, ktorý vyšiel minulý rok na jeseň a vzhľadom na jeho kvalitu sa mi zdalo, že ho trocha minul záujem čitateľov aj médií.
Ide o román Siedmy deň, ktorého autorom je čínsky spisovateľ - Jü Chua. Táto originálna hutná próza podáva satyricko-absurdný obraz dnešnej Číny v štýle Franza Kafku. Je situovaná do prostredia pohrebného ústavu, druhého sveta a tzv. zeme nepochovaných.
Hlavná postava - 41-ročný Jang Fej reprezentuje tých menej úspešných a dravých čínskych súčasníkov. Jeho príbeh sa začína cestou do pohrebného ústavu, kam sa má dostaviť na vlastnú kremáciu. Medzi nebožtíkmi je poriadny nátresk, no tí zámožnejší majú aj tu svoju VIP zónu a špeciálne privilégiá.
Jang Fej neberie vlastnú smrť príliš vážne. Nemá pripravenú urnu, ani hrobové miesto a dokonca ani vhodné šaty. Putuje teda do zeme nepochovaných, kde má stráviť sedem dní. Túla sa po miestach, ktoré mu boli blízke, stretáva sa s ľuďmi, ktorých mal a rád a v retrospektíve opisuje príbeh vlastného života.
Okrem toho hovorí aj rôznych šokujúcich udalostiach zo súčasnej Číny – napr. o getách plných prisťahovalcov, o obchodoch s ľudskými orgánmi, o skorumpovanej polícii, o smutných dôsledkoch politiky jedného dieťaťa a iných sociálnych experimentoch...
Jang Fejovo rozprávanie však aj napriek veľkej miere kritickosti nepôsobí bezútešne ani depresívne. Práve naopak. Koniec koncov posúďte sami – ukážku z neho vám v preklade Viery Lelkesovej prečíta Boris Farkaš.
V minulej relácii sme sa vás pýtali – čo práve čítate – resp. aké knihy máte práve rozčítané a tu sú niektoré vaše odpovede:
Eduard Rauch z Brusna napísal:
Akurát čítam beletrizovanú trilogiu Valeria Massima Manfrediho - Alexander Veľký. Číta sa mi veľmi dobre, už som na konci druhej časti.
Zlata Cimová napísala:
Práve čítam Muž jamy a ženy z lásky od Vandy Rozenbergovej.
Monika Kádeková napísala:
Práve mám rozčítané dve knihy: Všetci mocní Kremľa od Michaila Zygara, a keďže je to trošku náročnejšia téma, striedam ju s knihou Kúzelné upratovanie od Marie Kondo.
A ešte som vybral mail Lenky Dancákovej, ktorá napísala:
Letné dni mi spríjemňuje kniha Prípad Najdúch od Miroslava Frindta. Je napísaná jednoduchým jazykom. Najzaujímavejšie je prepojenie postáv a to, že nie každý je taký dokonalý, ako sa nám zdá. Už sa teším na rozuzlenie.
Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurová poukážka od siete kníhkupectiev Panta Rhei pocestuje za pánom Jánom Palackom, ktorý napísal:
Veľmi sa mi páčila trilógia Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej od Ransoma Riggsa a práve som sa pustil do jeho ďalšej knihy Povídky podivných.
Gratulujeme víťazom a dúfam, že knižné ceny k nim čím skôr dorazia.
A tu je ešte súťažná úloha do budúcej relácie, ktorá znie: Ukážky z akých kníh v dnešnej relácii postupne odzneli?
Písať môžete do konca 4. augusta na adresu [email protected] a hráte opäť o tri až štyri knižné ceny a jednu 20 eurovú knižnú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei.
Pekný záver horúceho víkendu vám prajú Andrej Mračna a Dado Nagy a tešíme sa na stretnutie o dva týždne.
