Literárna revue 17/2017
Uhorková sezóna - po anglicky silly season, po nemecky Sommerloch, čiže letná diera – tak sa nazýva obdobie letných prázdnin s minimom zásadných udalostí.
Nie že by to u nás momentálne tak vyzeralo, ale v oblasti vydávania kníh predsa len panuje určitý útlm a tak si môžeme konečne dočítať knihy, ktoré sme počas uplynulých mesiacov nestihli. V dnešnej Literárnej revue rádia Slovensko privítame na úvod môjho obľúbeného izraelského poviedkára Etgara Kereta, čakajú vás dve ukážky z jeho poviedok a mojim druhým hosťom bude básnik Martin Chudík. Popri tom vás čaká ešte niekoľko súťažných ukážok, knižných tipov a hudba izraelsko-španielskej speváčky Yasmin Levy.
Príjemné počúvanie vám prajú Andrej Mračna a Dado Nagy.
Rozhovor s Etgarom Keretom
Dnešnú reláciu by som rád začal našim prvým hosťom – izraelským prozaikom Etgarom Keretom, ktorý prišiel na Slovensko na pozvanie svojho slovenského vydavateľa pri príležitosti prezentácie jeho výberovej zbierky poviedok Osem percent ničoho. Predchádzali jej slovenské vydania kníh Zrazu klope ktosi na dvere a Sedem dobrých rokov.
Etgar Keret píše okrem poviedok aj scenáre, publicistiku a knihy pre deti. Je autorom surreálnych a postmoderných príbehov, ale aj poviedok vychádzajúcich z izraelskej súčasnosti a vlastného života. Z jeho príbehov cítime humor a schopnosť prevrátiť realitu hore nohami.
Na úvod som sa Etgara Kereta spýtal nakoľko ho pri jeho pohľade na svet a literatúru ovplyvnila vlastná rodina.
Prvá dnešná ukážka bude z knihy, na ktorú som sa dlho veľmi tešil. Dalo by sa povedať, že humorné románové príbehy o starých ľuďoch sú v posledných rokoch v kurze – počínajúc Jonassonovým Storočným starčekom, románmi Fredrika Backmana a končiac napr. detektívnou sériou Babičky. Hlavnú postavu knihy Tajný denník Hendrika Groena 83 a ¼ roka som si však obľúbil od prvej chvíle už aj preto, že v jej živote sa v podstate nič veľkolepé nedeje.
O to viac vyniká Hendrikov triezvy a sarkastický pohľad na svet.
Ide o knižné vydanie stĺpčekov, ktoré neznámy holandský autor pôvodne písal pre webový portál torpedomagazine.nl
S humorným nadhľadom tu popisuje každodenné strasti 83 ročného Hendrika, ktoré si dôkladne zaznamenáva do svojho denníka v severoamsterdamskom domove dôchodcov.
Označenie na obálke, že Tajný denník HG je najlepším európskym humoristickým románom posledných rokov je však mierne zavádzajúce. Tón knihy je skôr trpko úsmevný ako bujaro vtipný. Hendrik bojuje s byrokratickými pomermi v domove seniorov a svojim spôsobom aj víziou blížiacej sa smrti. Ani zďaleka to však nevzdáva, práve naopak. Veľmi osviežujúco pôsobia jeho chuligánske vylomeniny s kamarátom Evertom alebo chlapčenské nadšenie, s ktorým jazdí na svojej vytúnovanej trojkolke rýchlosťou 25 km za hodinu.
Ukážku z románu Tajný denník Hendrika Groena vám v preklade Adama Bžocha prečíta Boris Farkaš.
Na úvod som vám sľúbil aj dve poviedkové ukážky z tvorby nášho dnešného hosťa – Etgara Kereta. V prípade tej prvej ide o autobiograficky ladenú poviedkovú zbierku dokumentujúcu všetko, čím všetkým Etgar Keret prešiel počas siedmich rokov svojho života.
Začína sa narodením syna Leva a končí cestou autom s manželkou Širou a ich synom o sedem rokov neskôr, počas ktorého musia všetci kvôli bombardovaniu vystúpiť a ľahnúť si na cestu. Keď sa malý Lev pýta otca prečo – Keret otočí túto síce rutinnú, ale predsa len nebezpečnú situáciu na hru na ľudské sendviče.
Hoci je súčasťou života Izraelčanov permanentné bombardovanie a teroristické útoky, patrí táto Keretova osobná a intímna kniha k najzábavnejším poviedkovým zbierkam, aké som kedy čítal.
Keretovi rodičia prežili holokaust, do Izraela prišli z východnej Európy a najmä Etgarov otec mal skvelé fabulačné schopnosti.
Nasledujúca ukážka totiž hovorí o tom, ako sa Keretov otec zoznámil s jeho matkou.
Nesúťažnú poviedku Láska na prvú whisky z knihy Sedem dobrých rokov od Etgara Kereta vám v preklade Silvie Singer prečíta Robo Roth.
Vitajte pri počúvaní druhej hodiny Literárnej revue rádia Slovensko, v ktorej vás čakajú tri súťažné ukážky, rozhovor s básnikom Martinom Chudíkom o jeho dvoch zbierkach Ukryté v dotykoch a Cestovný (ne)poriadok. A začneme tradične - knižnými tipmi.
O svojich čitateľských trofejách vám dnes porozprávajú:
a historik Juraj Černák: Imrich Karvaš - Moje pamäti (V pazúroch getsapa).
Toľko tri knižné tipy hudobníka Roba Opatovského, básnika Martina Chudíka a historika Tomáša Černáka.
V nasledujúcej ukážke by som sa rád vrátil k najúspešnejšiemu slovenskému autorovi detektívok – k Dominikovi Dánovi a jeho najnovšiemu románu, ktorý vyšiel začiatkom leta.
Vyzerá to, že svoje najväčšie tromfy už asi vystrieľal, stále mám však pocit, že sa beletrizovaním známych kriminálnych prípadov výborne zabáva.
Dánov dvadsiaty štvrtý román sa vracia do obdobia divokých deväťdesiatych rokov, kedy na Slovensku, podobne ako v iných postsocialistických krajinách, začali naplno fungovať rôzne mafiánske skupiny. Výpalníctvo, vydieranie, únosy, nájomné vraždy... to všetko kryté Slovenskou informačnou službou, políciou a najvyššími politickými špičkami.
Tento román je vystavaný na paradoxe. Detektívi z oddelenia vrážd venujú na jednej strane maximálne úsilie vypátraniu vraha mladej predavačky, na druhej sú doslova priamymi svedkami drastických vrážd a korupcie. A vedia, že veľká špina sa, ako vždy ... zametie pod koberec.
Dominik Dán nemoralizuje, jeho cieľom bolo predovšetkým vystavať dobrý príbeh.
V nasledujúcej ukážke vám Alfréd Swan prečíta ako operatívcov z oddelenia vrážd zavolajú k mŕtvole mladej predavačky. A jej obhliadku opisuje naozaj veľmi realisticky.
Rozhovor s Martinom Chudíkom
Mojim druhým dnešným hosťom je básnik Martin Chudík, ktorý ma už pred niekoľkými rokmi zaujal svojou intímnou a ľúbostnou lyrikou, schopnosťou písať rovnako dobre viazaným aj voľným veršom a zaujímavým intelektuálnym nadhľadom.
Jeho prvá zbierka Ukryté v dotykoch vyšla v roku 2013 a získala cenu Ivana Kraska za debut, druhá zbierka - Cestovný (ne)poriadok vyšla o dva roky nato a momentálne Martin pripravuje svoju tretiu zbierku.
Začiatkom leta vyšiel aj slovenský preklad nového románu nositeľa Nobelovej ceny za literatúru – tureckého prozaika Orhana Pamouka. Ide o jeho deviaty román a šiesty v slovenskom preklade. Opäť píše o svojom obľúbenom Istanbule a sleduje jeho premeny, resp. zánik starého Istanbulu od 70. rokov minulého storočia až po súčasnosť očami Mavluta – pouličného predavača bozy – čiže jogurtového alkoholického nápoja.
Ako o tomto románe napísal britský Guardian – ide predovšetkým o ľúbostný list mestu, ktorého sláva je už trochu zašlá, ošumelá... Je to obrovská zbierka postáv, udalostí, domov, jedál, vecí, ktoré – ako si čitateľ uvedomí po 600 stranách – sú všetky zhrnuté v slove Istanbul.“
Ukážku z nového románu Orhana Pamouka vám v preklade Otta Havrilu prečíta Boris Farkaš.
Na záver som si pre vás nechal ešte jednu ukážku z tvorby nášho dnešného hosťa. A keďže jeho novú zbierku Osem percent ničoho sme vám už niekoľko krát predstavovali, bude to opäť ukážka z knihy Sedem dobrých rokov.
Etgar Keret v nej píše o veľmi osobných veciach - od narodenia syna, cez opis vzťahov s bratom a sestrou, až po potrat manželky a smrť otca.
Vyjadruje tu aj svoje politické názory – to všetko však robí s veľkým odstupom, šarmom a kombináciou smútku, vážnosti a veselosti - okorenenými absurditou, ktorú mám na židovskej literatúre veľmi rád.
V prípade nasledujúcej ukážky si ma autor získal schopnosťou hravo sa vymotať zo situácie, keď treba reagovať na ponuku telefonistky, ktorá je pripravená vám niečo predať za každú cenu a nenechá sa len tak odbiť. Ukážku vám v preklade Silvie Singer prečíta Vlado Kobielsky.
Na záver ešte vyhodnotenie mailovej súťaže z minulej relácie, v ktorej sme sa pýtali: aká knižnica – osobná alebo verejná na vás urobila najväčší dojem a prečo.
Mária Šumichrastová z Nemšovej napísala:
Veľa knižníc pochodených nemám, ale spomínam si na svoj študijný pobyt v lotyšskej Rige a návštevu ich knižnice, teda Nacionala Biblioteka. Impozantná je jej budova je jednou z dominánt mesta. To znamená, že si tú knižnice ako kultúrne dedičstvo vážia. Vnútri sa nachádzalo aj fantastické múzeum kníh.
Ján Bogner zo Sniny napísal:
V minulosti som navštívil dve zaujímavé knižnice - v Levoči a v Prahe. Jednalo sa o knižnice pre nevidiacich, kde sa nachádzajú knihy v Braaillovom písme a na rôznych zvukových nosičoch. Pri týchto knižniciach sú zriadené aj slepecké tlačiarne a zvukové nahrávacie štúdia, ktoré tieto knihy tlačia a nahrávajú.
Katarína Gabrišová napísala:
Najviac na mňa zapôsobila ešte počas štúdia - Slovenská národná knižnica v Martine. Je fascinujúce, že krajiny majú svoje národné knižnice, ktoré zhromažďujú, uchovávajú a ochraňujú každú vydanú knihu. A nielen knihy, aj špeciálne tlače, plagáty... V Martine je zaujímavé nielen ich uloženie v špeciálnych kovových posuvných regáloch, na 12. poschodiach s oknami - svetlolamami, zabezpečenie vhodných klimatických podmienok, ich ochrana, reštaurátorské dielne... ale aj ich sprístupnenie používateľom.
Monika Kádeková napísla:
Pre mňa bola doteraz najzaujímavejšou návšteva Univerzitnej knižnice v Bratislave. Najväčším zážitkom bolo držať v rukách knihy zo 17. storočia, písané ešte v latinčine. Tiež sme navštívili knihársku dielňu, kde sa tieto vzácne diela reštaurujú. Zo súkromných knižníc ma vždy fascinovala knižnica Umberta Eca.
No a z jednej súkromnej zbierky kníh sa už môžeme tešiť aj "verejne" u nás v Karloveskej knižnici, kam minulý rok pán Fedor Gál venoval okolo 3000 vlastných kníh.
Je mi ľúto, že nemôžem uverejniť všetky vaše skvelé maily. Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei získava:
Martin Mazúr, ktorý napísal:
Asi pred dvoma rokmi ma moja kamarátka, ktorá má doma obrovskú knižnicu poprosila či by som jej počas dovolenky mohol doma polievať kvety a starať sa o jej dve mačky. Priznám sa, rovno som sa k nej nasťahoval a dva týždne som odtiaľ takmer nevyliezol. Má fantastickú zbierku svetovej beletrie, ale aj umenia a kníh o spoločenských vedách. A to už nehovorím o jej zbierke bibliofílií.
Martinovi teda posielame poukážku od Panta Rhei a pozdravujeme jeho kamarátku.
Moja nová súťažná úloha znie: Akú knihu by ste darovali ako svadobný dar?
Písať môžete do konca budúceho týždňa na adresu [email protected]. Hráte o 3-4 knižné ceny a 20 eurovú knižnú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei.
A to je nadnes všetko. Pekný záver víkendu vám prajú Andrej Mračna a autor relácie Dado Nagy.
