! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Literárna revue 25/2016

Milí priatelia,

prajem vám krásny svätoštefanský večer, nasledujúcich približne sto minút vás posledný raz v tomto roku čaká Literárna revue rádia Slovensko a ja by som vám v nej rád ponúkol tradičný výber ukážok zo starších, novších, aj doteraz nevydaných kníh, ktoré spája téma konca roka. S našim vzácnym koncoročným hosťom etnologičkou Katarínou Nádaskou sa pozrieme na dnešný štefanský vianočný deň z hľadiska tradičnej slovenskej gastronómie. Pani Nádaská totiž nedávno vydala unikátnu knihu Rok v slovenskej ľudovej kuchyni – farby, chute a vône Slovenska. Som zvedavý čo o tom povie, keďže tradičnú slovenskú gastronómiu podľa nej charakterizujú najmä zemiaky a kapusta. Popr. kapusta so zemiakmi.

Našim dnešným hudobným hosťom bude huslistka, skladateľka a speváčka Miriam Kaiser. Príjemný sviatočný večer vám prajú Ľubo Macko a autor relácie Dado Nagy.

Ján Púček - Uchom ihly

Asi pred mesiacom som sa po roku konečne dostal ku skvelému románu mladého slovenského prozaika a scenáristu Janka Púčeka, ktorý vychádza z príbehu jeho starého otca – murára Jána Hollého. Tradované rodinné historky sa unikátnou formou rozprávania menia na literatúru. Nájdeme tu niekoľko kategórií rozprávača – rozprávača pozorovateľa, rozprávača, ktorý spomína a tzv. vševediaceho rozprávača.
Práve táto forma mu umožňuje prelínať rôzne historické obdobia a variabilne striedať postavy rozprávačov - čo ponúka vždy nové uhly pohľadu.
Román je rozdelený do ôsmich častí a začína sa poslednými mesiacmi života starého otca Jána. Jeho charakteristickm znakom je silná zážitkovosť a emocionalita.

Z textu cítime autentickú chuť minulého sveta – v dobrom aj zlom. Ján Púček svoje postavy neidealizuje, ani neprikrášľuje – opisuje ich aj so všetkými slabosťami, neduhmi a zlými vlastnosťami. Tak ako sa dokáže vcítiť do malých rodinných dejín, rovnako pôsobivo reflektuje aj veľké dejiny dvadsiateho storočia, ktoré jeho postavy zažívajú a vytvárajú. 
Do textu sú vsunuté aj kapitoly - ako sa robí: doska, víno, múr, tehla, topánky, niť, štrk, ako sa navlieka niť, a ako sa míňa spodná cverna. Tieto časti sú vždy istým podobenstvom a súvisia s aktivitami jeho literárnych postáv. Za novým románom Janka Púčeka cítiť nielen kompozičnú a jazykovú suverenitu, ale najmä výnimočnú naliehavosť vyrozprávať svoj príbeh – aby nebol zabudnutý, aby sa isté veci neodišli navždy.

Z knihy som vybral časť z prvej kapitoly venovanú koncu kalendárneho roka a jednému z posledných mesiacov života hlavnej postavy starého otca – murára Jána. 

Pavol Országh Hviezdoslav - Žena moja drahá

V histórii ešte trochu zostaneme – tentoraz to bude opäť intímna rodinná história slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava a jeho ženy Ilony Némethovej – neskôr Országhovej zachytená prostredníctvom ich spoločných listov, ktoré práve vychádzajú pod názvom Žena moja drahá.

Vznikali v časovom rozpätí takmer tridsiatich rokov a vytvárajú jedinečný príbeh celoživotného pevného vzťahu vyrozprávaného z jednej strany, keďže listy jeho manželky sa zachovali len útržkovito. Väčšia časť korešpondencie zachytáva obdobie pred svadbou, ďalšia mapuje krátke obdobia odlúčenia manželov, najmä počas pobytov básnika v kúpeľoch. Otvára sa pred nami obraz manželského spolužitia i žánrový obrázok života na Slovensku z prelomu 19. a 20. storočia, príbeh lásky, jej stálosti v každodenných premenách, i príbeh jazyka. Patetický básnik sa pred nami odhaľuje ako nežný snúbenec, milujúci manžel, komentátor rodinného i spoločenského diania, starostlivý domáci pán a kde-tu sa nezaprie ani ako advokát – čo bolo jeho pôvodné povolanie. Tu je teda prvý list, ktorý Pavol Ország písal svojej vtedy ešte len snúbenici na Silvestra 1874.

Katarína Nádaská - Rok v slovenskej ľudovej kuchyni

Mojim dnešným sviatočným hosťom v Literárnej revue je etnologička Katarína Nádaská.

Po knihách Slovenský rok, Čím žila slovenská rodina, Čary a veštby a Čerti, bosorky a iné strašidlá vydala nedávno knihu nazvanú Rok v slovenskej ľudovej kuchyni.

V jej prvej časti sa píše o vývine stolovania a prípravy pokrmov v tradičnej slovenskej domácnosti. Druhá časť približuje jednotlivé regióny Slovenska z hľadiska typických jedál a nápojov. A napokon tretia časť ponúka recepty zozbierané zo všetkých regiónov a upravené tak, aby sa podľa nich dalo variť aj dnes. Sú usporiadané podľa ročných období - a spoluautorky - Aneta Orosiová a Janica Lacová k mnohým z nich ponúkli aj zdravšiu verziu. Kým sa pustíme do rozprávania o knihe a po jedenástej aj do špeciálnych štefanských a silvestrovských receptov, spýtal som sa, ako Katarína Nádaská prežíva Vianoce a blížiaci sa koniec roka. 

Druhú časť rozhovoru s etnologičkou Katarínou Nádaskou si vypočujete v druhej hodine po 23-tej hodine.

Pred koncom prvej hodiny by som vám ešte chcel sprostredkovať knižné tipy:
fotografa Alana Hyžu - Karl May - Poklad na striebornom jazere
etnologičky Kataríny Nádaskej - Viliam Klimáček - Trinásť hier
rozhlasového publicistu Braňa Dobšinského - Christopher Clark - Náměsíčníci

Prajem vám príjemný pondelkový večer, pred nami je posledná hodina tohtoročných vianočných sviatkov a vás čakajú ešte tri ukážky z jednej novej, jednej staršej a jednej doteraz nevydanej knihy. A začnem práve tou poslednou kategóriou. Poviedkou z knihy, ktorá by mala výjsť začiatkom budúceho roka. Ide o antológiu príbehov, ktoré z ruzštiny preložil dramaturg SND Daniel Majling.

Daniel Majling - Ruzka klazika

V úvode objasňuje pôvod týchto textov. Spočiatku zachytil správu o kamióne, ktorý colná polícia zadržala na hraničnom prechode vo Vyšnom Nemeckom. Tentoraz v ňom však neboli lacné kópie značkového oblečenia z Číny, ale knihy.  Dostojevzski, Tolsztoi, Toorgenef - lacné fejky pre ľudí, ktorí si  nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku.

Autori, ktorí sa falšovaním ruskej klasiky živia, sa vraj pravidelne zúčastňujú na tvorivých campoch v zapadnutých končinách severovýchodnej Číny. Správy o nich priniesol začiatkom minulého roka reportér Amnesty International Peter G., ktorý v jednom z týchto campov istý čas pobudol, vydávajúc sa za emeritného profesora ruskej literatúry. Do campov prijímajú väčšinou vyslúžilých prefesorov literatúry, najlepšie epileptikov, ktorých nútia piť litre vodky, zakladať anarchistické krúžky a hádať sa o existencii Boha, aby sa čo najviac priblížili  životným podmienkam, za ktorých sa písala skutočná ruská klasika.

Jeden z týchto fejkových textov, resp. napodobenín ruskej klasiky som pre vás vybral a ponúkam vám ho v podaní Borisa Farkaša. Poviedku Vzkriesenie z ruzštiny preložil Daniel Majling.    

A my pokračujeme v rozhovore s našim dnešným hosťom etnologičkou Katarínou Nádaskou o jej novej knihe Rok v slovenskej ľudovej kuchyni

Michelle Cuevasová - Spoveď vymysleného priateľa

Má vaše dieťa nejakého vymysleného priateľa? Teda priateľa, ktorý je pre ostatných neviditeľný a existuje iba v detskej fantázii? Možno si s tým nemusíte robiť ťažkú hlavu do chvíle, kým to dieťa nenadobudne pocit, že aj ono samo je vlastne vymyslené a že v skutočnosti neexistuje. A bude sa vám to snažiť všemožne dokázať.

Jacques – hlavná postava nedávno vydanej knihy Spoveď vymysleného priateľa americkej autorky Michelle Cuevasovej má zlé tušenie, že všetci okrem jeho sestry Fleur ho nenávidia. Keď v škole zodvihne ruku, učitelia si ho nevšímajú, pri športových hrách si ho nikdy nevyberajú do tímu, a aj rodičom treba často pripomínať, aby naňho nezabudli pri prestieraní stola. No keď sa konečne dozvie pravdu, zažije šok: Je iba Fleurin imaginárny priateľ! Keď ju presvedčí, aby mu dala slobodu, začína sa preňho prekvapujúca, dojímavá a zábavná púť za nájdením samého seba. Zisťuje, kto naozaj je a kam patrí.
Vtipné a nápadité podobenstvo o vnímaní reality a fikcie a o ťažkostiach dospievania.

Na záver ešte jedna nesúťažná ukážka, ktorá je prípravou na blížiaci sa Silvester. S týmto sviatkom som mal vždy tak trocha problém. Ani neviem prečo, ale na Silvestra sa stávam veľmi nespoločenským a preto sa zvyknem dosť vykrúcať z rôznych pozvaní na silvestrovské oslavy. Ideálne strávený Silvester prebieha doobeda na prechádzke v lese, kde človek nestretne veľa ľudí, a v lepšom prípade ani zvierat, a večer doma na gauči. Podľa možnosti bez televízora a hneď po polnočnom prípitku s čo najkratšou cestou do postele. 
O to krajšie je potom tiché novoročné ráno.

Pre niekoho je to možno nudné. Napr. taký pán Július Satinský mal úplne inú predstavu ako stráviť Silvestra a čo vtedy robiť. Prečíta vám ju Boris Farkaš.

Na úplný záver dnešnej poslednej Literárnej revue v roku 2016 tu mám ešte mená výhercov z minulej relácie, v ktorej sme sa vás pýtali, ktorá z ukážok vás najviac zaujala a prečo. 

Denisa Takácsová napísala:
V relácii sa mi páčila ukážka z knihy Dedkov veľký útek od spisovateľa Davida Walliamsa. V ukážke sa mi páčil prístup Jacka k dedkovi a ich vzájomný vzťah k zvládnutiu nebezpečnej situácie do ktorej sa dostal dedko.

Elena Čičmancová napísala: 
Zaujal ma úryvok z knihy Václava Neuera - Vražda s pridanou hodnotou. Mám rada detektívky a dúfam, že kniha bude stáť za to.

Lýdia Džundová píše:
Dobrý deň. Ostatnú literárnu revue som počúvala zvlášť pozorne, pretože momentálne riešim darčeky pre synovca a neter, ktorí sú v tínedžerskom veku. Walliamsov Dedkov veľký útek ma zaujal, hneď som pozerala ďalšie knihy od tohto autora. Kniha sa zdá byť napísaná vtipne a v dobrom tempe :-) Puberťákov by asi najviac zaujali knihy Dereka Landyho. Inšpiráciu som určite našla.

Zdá sa, že Dedkov veľký útek zaujal spolu s detektívkou Václava Neuera viacero poslucháčov. Za všetkých spomeniem ešte Pavla Sokola, ktorý napísal:
Mňa zaujal kriminálny príbeh zo súčasnosti: "Vražda s pridanou hodnotou" od Václava Neuera. Kladivák mi pripadal krvavejší ...

Všetkým štyrom posielame knižnú cenu a 20 eurovú poukážku tentoraz dostane pani Mária Vrablecová, ktorá napísala: 
Mňa veľmi zaujalo rozprávanie Denisy Fulmekovej o knihe Konvália, ktorá popisuje vzťah jej starej mamy s básnikom Rudolfom Dilongom. Prečítala som si ju a určite neľutujem.

Zvukový archív Literárnej revue nájdete na stránke Pantarhei.sk v sekcii Knihožrút.

Krásne dni voľna a veľa dobrých kníh v novom roku 2017 vám želajú Ľubo Macko a autor relácie Dado Nagy.

 

RTV

← Predchádzajúci blog

Elizabeth Gilbert: Podstata všetkých vecí

Nasledujúci blog →

Chip Kidd: Prvý dojem