A opäť mafia... - Mám v pätách mafiu/Jano Hargaš
Zo skúsenosti ale viem, že jednou z najkrajších vecí, čo človeku prináša písanie, je jeho možnosť voľne rozhodovať o deji, dialógoch postáv, o ich bytí či nebytí na tomto svete. S odvážnou témou vyšiel Jano Hargaš vo svojej knihe Mám v pätách mafiu.
Aj keď v slovenských pomeroch nemôžeme hovoriť o mafii v pravom slova zmysle, ale to, čo tu poznáme z deväťdesiatych rokov minulého storočia, sú len obyčajné ozbrojené skupiny. Pri čítaní Hargašovej knihy som chvíľami nadobudol pocit, akoby som žil v nejakom Harleme či Brooklyne, kde sa strieľa aj za bieleho dňa aspoň trikrát za týždeň... Na prvých stranách upúta scénarovitosť, s akou sa autor pokúša čitateľa uviesť do deja knihy.
Lenže... aj keď som zavrel obe oči, domyslel si, že ide o Hargašovu prvotinu, nedá mi nenapísať, že mi prvých 12 strán pripadá ako dobre napísaný sloh. Už-už som knihu, z ktorej ma práve tieto strany nesmierne nudili a pripadali mi veľmi rozvláčne svojim obsahom a prílišnou snahou autora o opis a ďalšie podrobné vykreslenie deja, keď som sa dostal k momentu, kedy sa 14 ročný Peter stáva utečencom pred mafiou. Utečencom, stískajúc v ruke kufrík, o ktorý má táto nesmierny záujem. A práve na tomto mieste musím autora rehabilitovať a uznať mu majstrovstvo, s akým napísal dialógy, či opísal pocity Petra, utekajúceho zimným lesom a dostávajúceho sa na pokraji vyčerpania k domu, kde na krátky čas nájde útočisko pred mafiánmi a zlým počasím. V týchto miestach knihy vidieť snahu autora o opis pocitov chlapca, ktorý doteraz žil v dokonalom svete a z minúty na minútu bol odkázaný sám na seba. Ako Hargaš priznáva v jednom z rozhovorov:“Páčila sa mi predstava mladého chalana bez kontaktov, pomoci, ktorý vidí všetko jednoducho, pretože žil v dokonalom svete. Je to určite pútavejšie, ako keby pred mafiou utekal skúsený, no starý pán, ktorý ledva kráča.“
Prečo by si ju mal človek prečítať? Na rozdiel od iných kníh o mafii je iná, je v nej skrytý odkaz o potrebe spoliehať sa sám na seba, ako aj odkaz na rodinu, ktorá dáva človeku pocit bezpečia a bez ktorej je človek (najmä) v dnešnom uponáhľanom svete stratený...
(Štefan Michalík)
