Angela Marsonsová: Zmiznuté dievčatá
Tretí diel z knižnej série o detektívke Kim Stoneovej priniesol svižne napísaný príbeh o, ako už napovedal názov, malých zmiznutých dievčat. Popravde, už toto by ma malo odradiť. Ale autorka príbeh napísala výborne. Hlavnú postavu detektívky vykreslila ako ženu, ktorá má vlastné problémy, tak ako každý z nás, a nespravila z nej teda „superženu“ ako sa to niektorým autorom občas stane. Je pravda, že v niektorých chvíľach pôsobila Kim až príliš tvrdo, ale tam autorka výborne zakomponovala jej partnera, ktorý strohé správanie hlavnej postavy vyrovnával.
Príbeh sám bol vystavaný zaujímavo, rozprávaný z viacerých uhlov. To bolo spôsobené tým, že jednotlivé časti príbehu rozpráva niekto iný. Celý dej tak vnímame striedavo z pohľadu Kim, z pohľadu unesených dievčatiek či únoscu. Úprimne povedané, často mi pri čítaní behali po chrbte zimomriavky, pretože Angela Marsonsová sa s tým príliš nekašľala a niektoré scény, hlavne čo sa týkalo „psychického trápenia“ dievčatiek, vykreslila až príliš živo. Aj samotná zápletka príbehu bola vykonštruovaná zaujímavo a pomerne uveriteľne. Nechcela by som sa ocitnúť v koži rodičov, vo chvíli keď im v telefónoch pristála prvá sms správa. A vlastne ani druhá a tretia. Samozrejme v príbehu nesmeli chýbať skryté tajomstvá, ale ako sa vraví, „lož má krátke nohy“ a aj tu nakoniec došlo k tomu, že boli odhalené.
Zároveň by sme mohli povedať, že príbeh o unesených dievčatách, nebol jediným príbehom rozprávaným v tejto knihe. Tých príbehov bolo totiž niekoľko. Tak ako príbehy jednotlivých postáv zapojených do príbehu, z ktorých sa odhaľovali niektoré viac, iné menej; tak bol popri hlavnej dejovej línii zaujímavý aj prípad, ktorý riešili predtým, než sa zapojili do pátrania po dievčatách a jeho rozuzlenie.
Oceňujem, že sa autorka do deja nezamotala, ale vlastne to celé napísala tak, aby to bolo čitateľovi zrozumiteľné. Či už išlo o hlavný dej, alebo o tie okrajové. A napokon ani jeden z príbehov rozvíjajúcich sa v knihe, nebol tak jednoznačný, ako by sa mohol spočiatku zdať. Takže či za únosom oboch dievčat stál skutočne ten, kto uniesol iné dve dievčatá rok pred udalosťami v tejto knihe, alebo niekto iný. Čo sa vlastne stalo dievčatám z predchádzajúceho únosu a hlavne, čo s tými, ktoré sú nedobrovoľnými hrdinkami tohto, to už si musíte prečítať sami.
Vo výsledku ma bavili postavy, dej bol zaujímavý, jeho vývoj tiež, dievčatá Charlie aj Amy na svoj vek možno trošku vyspelé, ale v situácii, v ktorej sa ocitli to inak ani dopadnúť nemohlo.
Ja môžem povedať už len toľko, že hoci som si od Marsonsovej prečítala túto knihu ako prvú, presvedčila ma natoľko, aby som si prečítala aj prvé dve časti, a Marsonsová skutočne zaujímavo písať vie. Akurát som po prečítaní všetkých troch kníh (Tichý výkrik, Diabolské hry, Zmiznuté dievčatá), ktoré zatiaľ od tejto autorky vyšli, dospela k presvedčeniu, že je autorka trochu fixovaná na týranie, alebo zneužívanie detí, či už dievčat alebo chlapcov, všeobecne. Až príliš sa to v jej príbehoch odráža, a miestami to vyzerá až na osobnú skúsenosť, čo je samozrejme veľmi smutné, knihám to však dodáva nádych skutočnosti.
