Gabrielle Bernátová: V dobrom aj v zlom
Zrejme nie som dobrý a objektívny hodnotiteľ, lebo slovenskú beletriu som už v rukách nemala niekoľko rokov. Romány slovenských autoriek mi častokrát prídu príliš jednoducho písané, s nedostatočným rozvíjaním postáv, popisovaním jednotlivých situácií a okolností či vnútorných pochodov hlavných hrdinov. A to je to, čo mi aj v tejto knižke chýbalo. Hoci to kvôli danému žánru zrejme nie je chyba autorky, mne to jednoducho trochu chýbalo.
Samotný dej bol zaujímavý, problémov hlavných hrdinov sa naozaj nakopilo poriadne veľa, až sa v tom čitateľ môže sem-tam stratiť. Až po niekoľkých stranách si začína dávať súvislosti dokopy a spájať si, ako sa osud s hlavnou hrdinkou a jej priateľmi zahráva. Čo sa deju a dramatickosti týka, autorka nešetrila modernými ľúbostnými zápletkami, či už hetero, bi či homo, dotkla sa problematických vzťahov či už medzi partnermi, medzi deťmi a rodičmi alebo medzi dôchodcami... pri čítaní sa jednoducho určite nenudíte.
Dej je však pre svoju preplnenosť informáciami a zápletkami veľmi rýchly. Chýbajú mi spomínané obšírnejšie popisy situácií či vnútorných pochodov hlavnej hrdinky. Tak veľmi som sa s ňou počas čítania chcela stotožniť, veď tiež som si prešla nejakým tým rozchodom, ale nejak sa mi to nedarilo. Keď už som si skoro vedela predstaviť, ako sa asi mohla v danej situácii cítiť, prešli ďalšie dve stretnutia za stranu a opäť som sa cítila stratená.
Počas čítania som vedela, že budem chcieť písať tieto riadky, a tak som si sústredene predstavovala cieľovú skupinu, komu túto knižku asi autorka chcela venovať. A ani po prečítaní celej knižky som na túto otázku nenašla odpoveď. Možno súčasní tínedžeri, ktorí vidia v rodičoch a vo svojom okolí len samú zlobu, nenávisť a závisť voči ich osobe? Mala by im táto knižka ukázať, že svet vie byť aj pekné a šťastné miesto? Alebo práve naopak? Túto otázku zrejme ja nie som schopná zodpovedať...
Čo ma na knižke prekvapilo najviac, bol jej záver. V dobrom aj v zlom spolu hlavní hrdinovia príbehu prežili mnoho nástrah, ale... veď posúďte sami.
