Mafii sa darí v knižnej podobe – Mafia na Slovensku/Gustáv Murín
O vzniku ponovembrovej mafie na Slovensku sú aj dve knihy Gustáva Murína s názvom Mafia v Bratislave a Mafia na Slovensku. Ale, najvýstižnejšie sa o podsvetí na Slovensku vyjadril bývalý viceprezident Policajného zboru SR, Jaroslav Spišiak, ktorý popísal vývoj trestnej činnosti, páchanej týmito skupinami v roku 2004 pre týždenník Trend takto: Prvý rozšírený druh trestnej činnosti boli nákupy na faktúry, ktoré neboli splatené. Potom, ak mali peniaze, venovali sa výpalnému. V ďalšom kroku prišla malá privatizácia, ovplyvňovanie záujemcov o dražené podniky. Pri holandských dražbách zasa používali svoju silu na zastrašovanie konkurencie. Od ľudí, ktorým takto pomohli, si neskôr v podnikoch pýtali výpalné. To bol zárodok podsvetia. Keď prišla veľká privatizácie, mali už určité postavenie a peniaze…“
Mrazivý dych (aj)života
Pre obyčajného človeka znamenali tieto skupiny strach a obavy o svoj život a existenciu. Gustáv Murín vo svojej knihe o mafii v Bratislave približuje vzostupy a pády bossov podsvetia v našom hlavnom meste, kde pred novembrom 1989 existovali len skupiny mladistvých, ktorí medzi sebou bojovali o „nadvládu“ nad ulicami v jednotlivých štvrtiach hlavného mesta. Karta sa po roku 1989 obrátila a v boji o nadvládu nad jednotlivými štvrťami či celým mestom už išlo o život. Prvú verejnú popravu „bossov“ zažili ľudia v Bratislave 6. júla 1995, keď uprostred dňa vybuchol Citroen BX 14 s bratmi Danišovcami. Tuti a Papas, ako ich prezývali, takto ukončili svoj život. Ešte stále mi v ušiach znie ten ohlušujúci výbuch, ktorý som začul, keď som sa v ten deň nachádzal o dve ulice ďalej… Rovnako neslávny koniec (poprava) čakala aj bratov Diničovcov, z ktorých Eduarda čakala v máji 1998 niekoľkokilogramová nálož pod chodníkom z tenisových kurtov na Zlatých Pieskoch v Bratislave. Z dlhého zoznamu bratislavských šéfov ozbrojených skupín ( od skutočnej mafie mali tieto ďaleko) by stál za zmienku Miroslav Sýkora, ktorý bol dovtedy jeden z mála, ktorý mal vysokoškolské vzdelanie. Aj Murín píše: “Aktivity muža, ktorého šéf ukrajinskej mafie vyhlásil za svojho syna, nepoznali hraníc.“ A práve Sýkora vniesol do činnosti podsvetia prvky politiky, keď mal mať kontakty s tajnou službou a údajne mal stáť aj za vraždou Róberta Remiáša. Jeho koniec bol koncom bossa, ktorý vraj začal mať voči tajnej službe neprimerané nároky. Podobne sa pod jeho koniec podpísala aj údajná chamtivosť, ktorú prejavil pri delení koristi z najväčšej slovenskej bankovej lúpeže storočia : deleniu ukradnutých peňazí vo výške vyše 170 miliónov slovenských korún z nitrianskej pobočky VÚB... Roztrieľali ho vo februári 1997 na pravé poludnie na parkovisku pred bratislavským hotelom Holiday Inn. Malé panoptikum šéfov bratislavského podsvetia by mohol uzavrieť Peter Steihübel, prezývaný Žaľuď. Z nástrojára v Závodoch ťažkého strojárstva, cez domovníka, to „dopracoval“ až na veksláka, ktorý po roku 1989 zúžitkoval nahromadený kapitál na vskutku zaujímavé podnikanie. Mal rád peniaze a krásne ženy, ehm, dievčatá, mladšie ako 18 rokov. Smrť ho zastihla v areáli Bratislavských mraziarní, kde ho odstreľovač presne mierenou ranou zastrelil večer 4.augusta 1999...
A čo bossovia „mafie“ zvyšku Slovenska?
„Módna“ vlna zakladania zločineckých skupín neobišla ani zvyšok Slovenska. Tu i tam sme v správach zaregistrovali ako výstrely či nástražný výbušný systém ukončili život toho či onoho „bossa“ takejto skupiny. Druhá Murínová kniha: Mafia na Slovensku pojednáva práve o nich . Nástup cynického kapitalizmu po roku 1989 im bol dostatočnou živnou pôdou. K pôde, ktorej je v južných oblastiach Slovenska dosť, im chýbal aj kapitál, ktorého bolo na juhu SR, konkrétne v Dunajskej Strede, najviac na Slovensku. A zločin mohol začať. Najbrutálnejšie sa prejavil práve v Dunajskej Strede za „éry“ pôsobenia gangu Tibora Pápaya, alias Papa Joe, ktorého spolu s 10 členmi jeho gangu zastrelili 25. marca 1999 v dunajskostredskom bare Fontána. Čitateľ sa dočíta o strachu, ktorý mali z jeho vyčíňania a svojvôli obyvatelia Dunajskej Stredy. Podobne aj o procese s údajnými vykonávateľmi tejto popravy, z ktorých dvaja sú nezvestní a jeden mŕtvy...
Nechcem uberať význam iným „bossom“ mafie, či presnejšie ozbrojených skupín v rôznych častiach Slovenska. Nezdá sa mi potrebné o nich písať aj z dôvodu, že si o nich v týchto Murínových knižkách, ktoré sú veľmi kvalitne urobenou rešeršou a zaujímavým materiálom o jednej kapitole života slovenskej spoločnosti, môžete prečítať a urobiť názor sami, aj bez mojich riadkov...
(Štefan Michalík)
