Minulosť v spomienkach – Búranie podhradia. Stavba Mostu SNP / Juraj Bončo, Ján Čomaj
Množstvo fotografií, z ktorých niektoré vznikli aj vďaka náhode, keď si mladý zamestnanec televízie Juraj Bončo kúpil fotoaparát a zachytával premeny mesta, ktoré sa muselo prispôsobovať rastúcemu počtu obyvateľov. Vďaka tomu vznikli unikátne zábery búrania bratislavských častí Podhradia, ktoré museli neskôr ustúpiť výstavbe nového Mosta SNP, ktorý nahradil starý propeler, slúžiaci dovtedy ako spojnica medzi mestom a Petržalkou.
Kniha približuje aj myšlienky a návrhy, ako drastický zásah (aj zbúranie Podhradia), ktoré, aj napriek chudobe svojich obyvateľov bol určitým koloritom Bratislavy, zmierniť. Mesto potrebovalo mosty, to bol fakt. „Prvý z nich mal byť diaľničný most v predĺžení Mlynskej doliny, ktorý by sa na petržalskej strane napojil na budúcu diaľnicu do Viedne a Budapešti s vyústením do autostrády na Žilinu... V tom čase už bola spracovaná koncepcia druhého mosta, ktorý by spájal centrum Bratislavy s budúcou novou štvrťou... Most podľa pôvodného návrhu vyzeral zboku ako dve tenké linky. Horná – vozovky. Dolná – promenáda...“ Dva mosty cez Dunaj ale neboli schválené. Cesty a nájazdy na most sa museli rozšíriť, aby vyhovovalo aj kamiónom. „Na mape mesta sa vyznačovali ďalšie objekty na likvidáciu.“ Na druhej strane je zase pravdou, že objekty Podhradia, ktoré boli zbúrané, vyzerali v 60. či 70. rokoch dosť úboho. Ako v knihe píše Štefan Šlachta, hlavný architekt Bratislavy: „Vtedajšia spoločnosť prijímala už s úľavou, že sa tieto domy búrali a ľudia sa s vďakou sťahovali z pavlačových domov Vydrice do panelákov v Ružinove. Pre Poliakov bola obnova palácov vo varšavskom Starom Meste, zničených Nemcami, vlasteneckou povinnosťou, my sme si však tie domy nechali spadnúť sami – a neboli to žiadne paláce.“ Faktom ostáva, že vzhľad Bratislavy dostal v minulosti nejeden úder pod pás. Je len na ľuďoch (najmä odborníkoch), aby nepodľahli a nenechali sa ovplyvniť peniazmi od rôznych developerských záujmových skupín a aby vzhľad Bratislavy oprávňoval pre jej pomenovanie z čias minulých : KRÁSAVICA NA DUNAJI. Táto kniha je nepochybne zážitkom nie len pre Bratislavčanov. Fotografie s atmosférou a faktografické informácie obohatia každého milovníka tohto typu kníh.
(Štefan Michalík)
