! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Páchateľ, či obeť? - Jozef Roháč: Štvrťstoročie na úteku / Martin Mózer

Priznám sa, meno Roháč si pamätám ešte z minulého režimu, keď odvysielali v správach zábery z hraničného priechodu Bratislava – Berg. Na nich bolo vidno, ako obrovskou rýchlosťou trieli Tatra 613 tzv. papalášske vozidlo a z okienka bolo vidieť vlasatého muža. Až neskôr som sa dozvedel, že ide o Roháča. Aj vďaka jeho prvenstvu (podaril sa mu ako jedinému útek z Ilavského väzenia) sa z neho stala "legenda". Mózer ho v tejto knihe približuje v niekoľkých rovinách: ako človeka, ktorý mal problémy so zákonom, otca rodiny a ako štvanca, ktorému polícia prisudzovala, vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť, niekoľko závažných trestných činov. A, čo je u ľudí s problémami so zákonom najzaujímavejšie, aj ako spisovateľa. Z bohatých príloh knihy môžem s pokojným svedomím napísať, že celkom dobrého. Faktom ostáva, že meno Roháč prináša nejednému vyššie postavenému policajtovi už po niekoľko rokov bezsenné noci. Všetky obvinenia a žaloby voči nemu sa rúcajú ako domček z karát. Druhýkrát vošiel do povedomia verejnosti ako údajný vinník smrti Roberta Remiáša, ktorého mal spolu s Imrichom Oláhom usmrtiť tak, že mu do auta nainštalovali nástražný výbušný systém. V roku 2006 bol uznesením Krajskej prokuratúry v Bratislave tohto obvinenia zbavený... Ešte väčším gólom do bránky polície bolo, keď ich niekdajší utajený svedok Karol Szatmári ešte v januári 2000 listom priznal, že sa obvinenia voči Roháčovi a Oláhovi z vraždy Róberta Remiáša nezakladali na pravde. Autor približuje v knihe všetky aspekty a pocity muža, ktorý sa cíti nevinný a uteká. Nie pred spravodlivosťou, ale pred faktom, že polícia k nemu ako k osobe, ktorá už mala problémy so zákonom, nepristupuje objektívne. Jeho predposlednou zastávkou bola Praha, kde sa dlhší čas ukrýval pod cudzím menom. A tam ho policajti objavili náhodou, pri rutinnej cestnej kontrole. Kniha finišuje poslednou Roháčovou „zastávkou,“ ktorou sa stalo maďarské väzenie. Tam čelí opäť niekoľkým ďalším obvineniam. A, ako možno zistiť z knihy, opäť naňho polícia nemá nič. Mózer nezaprel v sebe reportéra a v knihe prináša exkluzívny rozhovor s Roháčom z maďarského väzenia, v ktorom sa vyjadruje k svojej minulosti ako „teroristu“, ktorý chcel utiecť zo socialistickej republiky na Západ a preto unášal. Roháč sa neospravedlňuje, ale priamo hovorí o všetkých skutočnostiach aj svojho úteku z Ilavy, či o podozreniach z vraždy Róberta Remiáša, ktorú údajne spáchal s Imrichom Olláhom. Celé obvinenia proti Roháčovi sú, jemne povedané, na hlinených nôžkach. Nechcem sa nikoho zastávať, ale som naklonený a dávam svoj hlas, podobným snahám, ako je to pri knihe Martina Mózera: podať iný pohľad na človeka, ktorý sa stal na dlhé roky štvancom...
(Štefan Michalík)

← Predchádzajúci blog

Peter Krištúfek: Blíženci a protinožci alebo strašidelne skutočná kniha o láske a sexe

Nasledujúci blog →

Bolo smutno, bolo biedne, bolo veselo... – Budovateľské 50. Roky / Juraj Šebo