! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Paula Hawkins: Do vody

Voda. Základ života. No ako vie život dať, vie ho aj vziať. Dôkazom je malé anglické mestečko Beckford. Jeho ústredným symbolom je už po stáročia rieka opradená mnohými legendami. Jedného dňa odkryje ďalšie svoje tajomstvo, keď vyplaví telo slobodnej matky Nel Abbottovej. Nie je to však prvá obeť, ktorú rieka vyvrhla zo svojich osídel. V tom istom roku tu našlo smrť aj mladé dievča plné života, Katie. Ako v  každom  malom  meste,  aj tu obyvatelia majú tajomstvá. Starostlivo ich držia zamknuté za stenami  svojich domov. Čo skrýva malý nenápadný Beckford? Jedná sa o zúfalé činy nešťastných žien alebo niekto šikovným spôsobom odstraňuje nepohodlné osoby?

 „Sú ľudia, ktorých rieka priťahuje a akýmsi prapôvodným zmyslom vytušia, kade tečie. Myslím, že patrím medzi nich. Najživšia som pri rieke, pri TEJTO rieke. Tam som sa naučila plávať a tým najradostnejším a najpríjemnejším spôsobom spoznávať prírodu a svoje telo.“

Človek sa počas života dostáva do rôznych životných situácií, ktoré nie vždy dokáže vyriešiť racionálnym spôsobom. Autorka rozoberá myšlienkové pochody postáv, ktoré odhaľujú tie najtajnejšie pocity.

„Uvedomovala si, že všetko robí naposledy – naposledy sa prechádza, naposledy fajčí, naposledy bozkáva syna na bledé čelo, posledný, vlastne predposledný raz sa ponárala do vody. Keď vkĺzla do vody premýšľala, aké to bude, či bude niečo cítiť“.

 Na pozadí kriminálnej zápletky je opisovaný príbeh veľkej, čistej lásky v kontraste so silne pociťovanou nenávisťou. Príbeh sa prelína od postavy k postave, minulosť s prítomnosťou. Zo začiatku je problematické sa zorientovať v menách, no po pár stranách sa od knihy neviete odtrhnúť. Čakáte, aké tajomstvo sa skrýva  za ďalšími dverami, ako sa hrdinovia navzájom prepoja. Okrem toho, že kniha rieši pohnuté osudy a tajomstvá rôznych postáv, poukazuje aj na dôležitosť komunikácie medzi ľuďmi. Upriamuje pozornosť na fakt, ako nedorozumenie dokáže  poznačiť osudy ľudí. Príbeh je obohatený aj o prvky mágie a čarodejníctva, čo ho robí ešte atraktívnejším.  

Po prvotnom veľkom úspechu sa vždy očakáva od autora, s čím novým príde. Paula Hawkins ostáva verná svojmu štýlu písania a určite nesklame svojich obdivovateľov. Ponúka opäť dávku napätia a nečakaných zvratov. Kniha Vás vtiahne do deja tak, že počujete šepot vody. Núti Vás zavrieť oči a vžiť sa do pocitov ženy stojacej nad riekou. Riekou, ktorá ponúka silné objatie plné zabudnutia, pokoja a ticha. 

← Predchádzajúci blog

Literárna revue 15/2017

Nasledujúci blog →

Jean-Michel Guenassia: Valčík stromov a oblohy