Kniha, ktorá sa stane

---

Dielo je situované do hlavného mesta - Bratislavy a tak ho možno zaradiť k tzv. mestskému románu. Hlavný hrdina Fictus je vášnivý čitateľ a zberateľ kníh, ktorý uprostred rodinných problémov s dospievajúcou dcérou Havrankou a manželkou Annou dostáva "lukratívnu" ponuku - napísať sériu kníh najkrajších citátov. Fictus sa konečne dostáva k práci, ktorá ho napĺňa. Stratí sa v nej natoľko, že takmer zabudne na svojich blízkych. Vonkajšie prostredie a rozmanité situácie na sídlisku v blízkosti jeho domu, v uliciach Bratislavy, v jej rozmanitých častiach, stretnutia s originálnymi ľuďmi - domácimi aj cudzincami a s ich príbehmi ho však stále vracajú späť do reality a nútia zaujímať postoj a komentovať to, čo práve žijeme - dobu s jej krásami aj anomáliami.
Hevierov román je písaný rozmanitými štýlmi - jedna kapitola má napríklad charaker rapu, iná je ako rozprávka - udržuje čitateľa v napätí a núti pokračovať. Napriek rozsahu nie je text ani na jednom mieste únavný a osloví rovnako dospelého, ako aj mladšieho čitateľa. Najmä naňho je Hevierovo rozprávanie zacielené s nenásilným upozorňovaním na dôležitosť cilivosti, citovosti a lipnutia na tradičných morálnych hodnotách v ich aktualizovanej forme a prejavoch. Hevierov mestský román preto možno označiť aj tak trochu za román - apel.

V súčasnom klipovito vnímanom chaotickom svete, charakterizovanom tendenciou "uzabávať sa k smrti", sa rozširuje ríša konzumentov televíznych seriálov, romantických ružičkových kelovín a počítačových hier, a naopak scvrkáva sa niekdajšie spoločenstvo náruživých, vášnivých a pozorných čitateľov. Akoby sa už minuli časy fanatikov špekulujúcich nad nástrahami deja, ale i štylistických jemnôstok majstrov spisovateľov... Ak sa teda z mosta do prosta objaví v hravom románe Daniela Heviera Kniha, ktorá sa stane, uprostred dynamicky plynúceho textu prázdna strana, či, nedajbože, začiernená pasáž alebo časť vety, čitateľ je náchylný považovať knižku za nepodarok, chybný výtlačok, napriek tomu, že viaceré grafické prvky poukazujú na experimentálny charakter románu. Spomínaný pozorný čitateľ si určite všimne, že nezanedbateľnú úlohu tu zohráva aj symbolika a mystika čísla... Autorským zámerom bolo teda to, že text na strane 166 uzatvára nedokončená veta, strana 332 končí tiež nedokončenou vetou, po ktorej nasleduje prázdna strana a nasledujúca strana 334 začína textom uprostred vety...
menej