Tichý výkrik

Hneď na úvod musím povedať, že si autorka pre svoju knihu vybrala pomerne zaujímavú a netradičnú tému. Za hlavnú prednosť Tichého výkriku považujem krátke kapitoly, ktoré neustále posúvali príbeh dopredu a ktoré ma nútili čítať ďalej. Takisto je to aj netradičný štýl, ktorý autorka zvolila pri písaní spomínanej knihy. Práve vďaka nemu vo mne Tichý výkrik zanechal zvláštny dojem. Neraz som sa totiž pristihol pri rozmýšľaní nad páchateľom chladnokrvných zločinov a snažil som sa nájsť spojitosti medzi jednotlivými obeťami. Musím sa ale priznať, že som sa v dejovej línii niekoľkokrát zamotal a z času na čas sa mi stalo, že som nevedel prepojiť súvislosti, ktoré sa v knihe stali. Musel som sa preto vrátiť späť, čo môže niektorým čitateľom mierne prekážať. Aj napriek tomu, že je štýl Angely Marsonovej zaujímavý a jej dielo sa číta pomerne rýchlo a plynulo, musím súhlasiť s niektorými kritikmi, ktorým prišli postupy detektívky Stonovej nezvyčajné. V podobnej problematike sa síce často nepohybujem, no z predošlých kníh viem, že mohla autorka predsa len zvoliť trochu iný prístup, ktorý by na čitateľov pôsobil reálnejším dojmom. Ako som už spomínal, kniha má zopár nedostatkov, ktoré budú prekážať najmä náročnejším čitateľom. Pre bežných fanúšikov mrazivých príbehov môže byť kniha veľmi príjemným čítaním, ktoré vám spríjemní voľné letné dni. Hádam si román užijete... :-)

Velmi slabucke. Autorka si nerobi domacu ulohu a vobec nevie, ake su policajne postupy. Vyslovene hlupe. Od tejto autorky uz nic nekupim. Strata casu.