Rozjímanie o Veľkom inkvizítorovi

Legenda o veľkom inkvizítorovi tématizuje tri prvky, ktoré determinujú ľudské správanie – chlieb, zázrak, moc. Triádu naplnenia fyzických potrieb, duchovného naplnenia a to všetko spojené s túžbou po autorite. Poéma o veľkom inkvizítorovi je vykladaná na pozadí rozhovoru medzi Ivanom a Aľošom. Ivan rozpovie poému, umiestnenú do čias najtvrdšej inkvizície v Španielsku. Pojednáva o stretnutí Ježiša Krista s Veľkým inkvizítorom. Podľa Ivana Karamazova človeka zo všetkého najväčšmi trápi starosť, ako nájsť toho, komu by čím skôr odovzdal dar slobody, ktorý je pre človeka prekliatím. V tejto súvislosti účastník diskusie prof. Homza pripomína, že Dostojevskij nastavil zrkadlo katolíckej cirkvi pre jej inkvizíciu a individualizmus, luteránom pre stádovitosť a komunizmu (resp. sekulárneho humanizmu a osvietenskej idey pokroku) pre bezduchosť a hmotárstvo. Inkvizítor si privlastnil všetky tieto nedostatky privlastnil. Jednou z hlavných tém, ktorým sa diskutujúci venujú je otázka utilitarizmu, resp. pragmatického utilitarizmu. Ak stratíme Boha a vieru v posmrtné spasenie, stratíme zmysel svojej existencie, pretože „tajomstvo ľudského bytia nie je len v túžbe žiť, ale v potrebe vedieť na čo žiť“ (s. 16). Čim je teda optimálny morálny imperatív, ktorý Dostojevskij hľadal?<br><br>Červenák pripomína tri konštanty ľudskej štruktúry – prírodnú, sociálnu a duchovnú. (s. 89). Trojhodnotová logika, triadistický model je dedičstvom slovanskej filozofie, domnieva sa Martin Homza: „Ruská a slovanská idea, ja tu náročky používam termín slovanská idea, lebo naozaj je to záležitosť filozofov z polovice 19. storočia (Cieszkowski, Loebel, Trentowski! a ich slovenských nasledovníkov, filozofov – Hostinského, Hroboňa z druhej polovice 19. storočia, sa pokúšala nájsť to tretie riešenie v chápaní hmoty ako súčasti Božskej podstaty. Mal to byť objav tretieho veku, budúcnosti sveta, hlavná úloha slovanstva. Mala to byť syntéza, nie negácia, nie ďalší dualistický model, ale triadistický. Boh zobral na seba podobu človeka, a tým aj pravú hodnotu hmoty.“ Nositeľom tejto myšlienky by podľa Homzu mohol byť Aľjoša, ale nakoľko dielo zostalo nedokončené, nikdy sa to nedozvieme. Červenák a Homza sa v diskusii zhodujú na triáde v dialektike, ontologickej trojrozmernosti – hmoty, energie a ducha. (s. 96) Traja bratia sú nositeľmi troch právd: pravdy tela, rozumu a srdca.<br><br>Hľadanie zmyslu našej existencie je jedna z najťažších, ak nie najdôležitejšia zo všetkých filozofických otázok. Veľký inkvizítor otvára množstvo nezodpovedaných otázok, preto by kniha Vydavateľstva spolku slovenských spisovateľov Rozjímanie o veľkom inkvizítorovi nemala chýbať v knižnici každého, kto sa zaujíma o filozofiu, politológiu, sociológiu a teológiu