Dievča, ktoré sa bálo sovy

Tamara Tainová ma dostala už prvou knihou...takže mi bolo jasné , že aj táto kniha..Dievča, ktoré sa bálo sovy bude super čítanie.<br>Píše veľmi pútavo takže si ani neuvedomíte že prešiel deň a je noc...a ráno idete do práce.<br>Ďakujem za jej knihy..VŠETKY!!!... a dúfam - verím , že bude písať aj naďalej.

Bolo pred Vianocami a ja som vošla do kníhkupectva kúpiť vianočné darčeky. Presne som vedela, pre koho a akú knihu hľadám. Navyše som sa mala o chvíľu stretnúť s kamarátkou, takže som sa ponáhľala. V tom som zbadala nápis “Dievča, ktoré sa bálo sovy”. Keď som bola malá, veľmi som sa bála kníh, ktoré mali na sebe sovu - logo KMČ Mladé letá. Len tak. Bezdôvodne, ako to deti robia. Lozila som okolo knižnice (v spodnej časti babkinej obývačkovej steny) a keď som zbadala maličký obrázok sovy, rozplakala som sa a so slovami “bojim, bojim” som prštekom ukazovala na čiernu sovičku, ktorá sa na mňa dívala z knižnej obálky, a na ktorú som sa ja znovu pozrieť nedokázala.<br>Podišla som k poličke a načiahla som sa za knihou, ktorá mi pripomenula detstvo a môj dávny strach. Začala som v nej listovať. Vtedy som zostala ako obarená. Veď tá kniha je o mne! Nešlo len o strach zo sovy (i keď z iného dôvodu, aký mala Lea), ale o strach, ktorý mám už niekoľko rokov, neriešiteľnú situáciu, tajomstvo, s ktorým niekedy skutočne nedokážem žiť - o maminu chorobu, ktorá ničí život celej našej rodine. A tak som tam stála, v kníhkupectve plnom ľudí a po lícach mi stekali slzy. <br>Niečo ma k tejto knihe neviditeľnou silou pritiahlo a ja som bez nej nedokázala odísť. Môj priateľ mi ju nechcel dovoliť čítať, pretože sa bál, že budem celý čas plakať. Plakala som, ale iba občas. Občas som sa smiala... vlastne sa u mňa počas čítania vystriedali asi všetky emócie. A i keď je to len kniha, aspoň na chvíľu som mala pocit, že v tom už nie som tak sama.